Akvatriky

Zopár akvaristických trikov:

Uchytenie rastlín na dekorácii:

Ahoj, určite všetci poznáte problém s uchytením rastlín na dekoráciu a väčšinou sú zaužívané metódy lepenia alebo viazania rastlín či machov. Ponúkam vám aj ďalšie spôsoby uchytenia ktoré sú možné. Prvý spôsob je ak používate Dragonwood a jemu podobné korene, ktoré sú akoby spletané s viacero drobnejších korienkov, čo je velmi dobre využitelné pri osadení rastlinami takéhoto typu dreva v akváriu.Jednotlivé spletance po osadení a dostatočnom nasiaknutí dreva sa dajú s troškou sily a skrutkovaču jemne roztlačiť a do vzniknutej medzery sa umiestnia rastliny podľa výberu-zvyčajne použivam stonkovky, ale ani mach nerobí problém-neskôr sa prirastie aj sám.
Druhá možnosť, ktorú som vymyslel len nedávno je uhlová brúska s kotúčom na rezanie kameňa alebo rezanie dreva, kedy do koreňa vyrežete drážku a tú osadíte natlačením substrátu a rastlinou do vzniknutej spáry-musí byť hlboká aspoň 2-4cm a široká len pár milimetrov aby rastlinka držala. Buď narežete hlavnú časť koreňa alebo je možné narezať aj jednotlivé koreňové výbežky, kedy výbežok koreňa prerežeme po dĺžke jemne roztiahneme “nohy” a medzi naukladáme rastliny a koniec stlačíme opatrne zase spolu a zaviažeme na konci silónom alebo gumičkou aby rastliny ostali uchytené a nevyplávali.

Podobný postup s narezaním som robil aj u kameňov, takže ak nemáte kamene s dierami ktoré sa dajú využiť na osadenie rastlinami, potom použijete opäť veľkú uhlovú brúsku s kotúčom, alebo stolovú pílu na dlažbu a kameň a narežete ryhu aspoň 3-5 cm hlbokú a širokú len na hrúbku kotúča. Po umiestnení kameňa môžete natlačiť trochu substrátu do škáry tak, aby ostalo aj miesto na rastliny tzn. aspoň 2cm a do zbytku spáry natlačíte rastliny. Skúšal som okrem machov, Blyxu jap., Ludvigiu spec.Minired., Rotalu H´ra, a ďalšie. Spára sa nemusí vyplniť substrátom, časom sa aj tak zaplní detritom alebo koreňmi. Samozrejme treba hnojiť do vody aby sa dostavil úspech, to už asi viete…Rezy na kameňoch sú už nezvrátiteľné, takže musia byť osadené rastlinami alebo zakryté, inak sú viditeľné a teda kamene bez rastlín a rezom nepoužiteľné.

Počítajte s tým, že rastliny rastú a teda logicky treba každý týždeň hlavne tie v kameňoch mierne zastrihnúť a zatlačiť zase do spáry /najmä Blyxa zvykne vyliezať/, alebo odstrihnúť. Niekedy rastlinu vytiahnem aj celú a zastrihnem a znovu natlačím špajlou alebo tupou stranou noža opäť do spáry.

Zalamuje sa vám hadica na filtri?

Ďalším problém môže byť pri inštalácii hadíc od filtra, zvyčajne ak sú dlhšie a nejdú priamo dolu do filtra, tak sa často hadice zalamujú na ohyboch, vtedy je dobré kúpiť kus nezlamovatelnej hadice, v ktorej je zatavená výztuž a asi 20cm navliecť/alebo narezať po dĺžke a nasadiť/ na akvarijnú hadicu na miesto zalamovania. Medzi akvarijnou a nezlamovateľnou hadicou však nesmie byť velká vôľa, mali by priliehať tesne, preto treba vybrať vhodný vnútorný priemer.

Ako zabehnúť akvárium pre začiatočníka?

Každý akvaristický greenhorn by mal podľa mňa začať iba s obyčajným riečnym štrkom 2-4 mm frakcia- je prirodzene sfarbený hnedý či šedý, nestresuje pohľad rýb a pozorovateľov akvária, je ťažký, dobre v ňom držia rastliny, výborne sa odkaluje dno a nemení chemizmus vody- proste dokonalý… Časom prídete aj tak na to, že to bola najlepšia voľba a mnohí sa k nemu zase vrátite späť, no s oveľa viac zážitkami a skúsenosťami.
Najjednoduchší spôsob zábehu je uvedený štrk preprať vodou a nasypať do akva cc 5-7 cm vrstve napustiť do polovice vodu, osadiť husto 3/4 plochy rastlinami !!!, pridať trochu dekorácie a doliať vodou z iného už zabehnutého akvária, zapnúť svetlo/treba prekonzultovať so skúsenejšími,hlavne intenzitu/ na 6-7 hodín a spustiť filter/dá sa aj bez, stačí len čerpadielko či vzduchovanie/, ten čistiť častejšie aj každé 2-3 dni a odstraňovať nachytané nečistoty. Na konci týždňa vymeniť polovicu vody a prihnojiť polovičnú dávku komplexným hnojivom aj s dusičnanmi a fosforečnanmi. Takto je možné vpustiť ryby aj hneď pokiaľ ste ich už kúpili a nemáte na výber/dosť častý neduh začiatočníkov/.Ak však nemáte starú/zabehnutú vodu alebo starý filter, tak treba cca mesiac čakať na rozbehnutie všetkých nutných biologických procesov v akváriu. Existuje mnoho spôsobov ako dosiahnuť zábeh akvária, ale aj tento funguje- ja ešte upravujem filter tak, že do neho vkladám do sieťky Purigen alebo akt. uhlie na čistejšiu vodu bez org. nečistôt.

Ako správne zarybniť akvárium?

V prvom rade si treba zistiť aké ryby chcete mať v akváriu a či sa hodia jednotlivé druhy k sebe, podmienky pre chov atď.. Zvyčajne, čím sú ryby menšie tým viac si ich môžeme dovoliť mať v akváriu, avšak rozhodne nie je dobré kupovať ryby podľa nejakých litrov vody/kus a podobné odhady. Prerybnenie je katastrofa pre akvaristu a kopu starostí a práce s udržaním kvality vody v akváriu, preto vyvarujte sa prerybnenia hneď na začiatku. Podľa čoho je dobré sa orientovať? Ja by som doporučil podľa substrátu a Ph vody aké chcete mať v akváriu-vysvetlím…Čím je Ph vody nižšie a substrát kyslejší, tým je prostredie pre baktérie problematickejšie pre výbornú funkciu dna a filtrov, preto aj keď máte relatívne málo rýb v akváriu, môže problém s rozkladom odpadu byť väčší ako sa zdá a budete mať problémy s riasami. Hnojenie sa dá vždy vyskladať, aby to stačilo rastlinám, ale ak máte veľa odpadu v akváriu, tak vás nič od rias neuchráni a toto je základ pri zarybňovaní akvária !!!

Je dobré zarybňovať akvárium tak, aby ste si nastavili čistenie a pravidelnú údržbu podľa svojich predstáv-kto chce čistiť raz za týždeň môže chcieť rýb viac, kto raz za dva týždne, tak určite menej rýb. Než začnete nakupovať zvolené ryby, vždy najprv kúpte minimálne odporúčané množstvo /tomu samozrejme musí odpovedať aj min. doporučený objem nádrže-vždy radšej väčšiu/ počkajte aké a kedy sa začnú tvoriť riasy než vymeníte vodu.Ak už po týždni od vloženia rýb do zabehnutého akvária, tak rozhodne ryby viac nepridávať a musíte meniť 1/2 aj 3/4 vody týždenne. Ak vydrží akva bez výmeny vody viac ako týždeň a bez rias, môžete opatrne pridať ryby a sledovať riasy. Akonáhle sa začnú tvoriť čo i len trošku, máte periódu údržby a zarybnené na max. Dôležité je, aby ste už nepridávali svetlo, pretože to určite môže všetko zmeniť a termín údržby posunúť späť a teda oveľa skôr. Preto než začnete pridávať ryby do akvária, mali by ste rast rastlín a nastavenie max. osvetlenia mať už zvládnuté a to už nemeniť po zarybnení, iba upraviť hnojenie.

Pozn. Ak plánujete krevetky a slimáky, ktoré sa rýchlo množia, tak nepridávajte ryby, určite vám ostatné živočíchy narobia pri premnožení kopu odpadu a s tým treba počítať dopredu pri zarybňovaní, tak isto aj ryby vyrastú a produkujú viac odpadu-to všetko posúva termín údržby späť na max. intenzitu=viac roboty a starostí!!!

Ako nastaviť hnojenie v akváriu ?

Tí, ktorí majú hnojenie zvládnuté sa orientujú zvyčajne podľa stavu rastlín a vedia čo treba pridať, takže tieto riadky sú hlavne pre začínajúcich s hnojením.

Sú rôzne metódy hnojenia a preto si najprv treba vybrať ktorou chcete hnojiť. Ja používam metódu, ktorá sa najviac podobá hnojeniu PPS-pro a tak popíšem spôsob ako to nastaviť. V prvom rade treba zakúpiť testy na vodu /používam Sera a JBL, ale je možné použiť aj iné…/ NO3,PO4,K,Fe, toto sú základné nutné a – ostatné podľa potreby. Ďalší krok je zistenie parametrov vstupnej vody, ak používate vodovodnú -tak údaje sú na stránkach vodární, ak inú dáte si spraviť rozbor na NO3,PO4,Ph,K,tvrdosť vody Gh a Kh, príp. org. znečistenie CHSK, kremičitany. Ak vodu miešate s destilkou alebo RO tak ich pridávate podľa potreby, ak používate vodu z iného zdroja/bez rozboru/ použijete testy vlastné/vyššie uvedené/. Takže ďalší krok je zmeranie vstupnej vody testami-každej či už vodovodnej, studničnej alebo z potoka dozviete sa, aké sú približné hodnoty vašej vstupnej vody /testy nie sú superpresné ale orientačné/ alebo stanovíte odchýlku merania oproti vode vodovodnej, ktorej hodnoty udávajú vodárne-/parametre však kolíšu aj u vodovodnej najmä dusičnany!/.

Teraz keď viete aké sú hodnoty vstupnej vody, tak potrebujete vedieť na aké hodnoty chcete upraviť vodu v akváriu pridaním živín. Tí ktorí používajú RO vodu/voda z reverznej osmózy/ upravujú ju pridaním minerálov najčastejšie Seachem Equilibrium príp. iné a merajú konduktometrom alebo testom množstvo Ca,Mg,K vo vode, čo sú hlavné zložky určujúce jej tvrdosť, alebo miešajú s vodovodnou.

Ak sa nechcete hrať s minerálmi a vodu miešať s RO vodou, potom použijete vodu vodovodnú a prispôsobte sa jej hodnotám /väčšina rastlín rastie v pohode aj v tvrdej vode/.Ak je voda veľmi mäkká potrebujete udržiavať jej Kh aspoň na hodnote 2 a to tak, že si do sieťky dáte malé množstvo koralovej drte/hlavne pre low-tech akvária/, vložíte do akva alebo filtru a pridávate a uberáte podľa nameranej hodnoty Kh v akváriu počas týždňa, ak vám hodnota kolíše medzi 2-4 tak je to ok a môžete sa sústrediť na ostatné parametre vody. Pri pridávaní CO2 by nemala Kh kolísať, po nastavení množstva CO2 pridávaného do akva /dropchecker/ by sa mala hodnota Kh ustáliť. Pri veľmi mäkkej vode nebude treba veľa CO2-netreba to siliť, inak pôjde Ph veľmi dolu a tam už zase spomalia výrazne baktérie a budete musieť udržiavať vysokú čistotu vody s minimom org. znečistenia.

Na aké hodnoty hnojiť? Mám veľmi tvrdú vodu Gh 14,6 a Kh cca 11, Ca 70mg/l,Mg 20mg/l a preto sa môžu niektoré hodnoty pohybovať vyššie, pri mäkkej môžete ísť zasa na nižšie najmä samozrejme minerálov K,Ca,Mg.
Hnojím na tieto hodnoty merané vo vode: NO3 3-10mg/l,PO4 0,7-2mg/l,K 8-15mg/l, Fe 0,1-0,3mg/l,Ph 6,5-6,9 /Mg 5-15mg/l-záleží na množstve Ca a K/.CO2 na zelený drop.

Hodnoty jednotlivých živín vo vode akvária ovplyvňuje nielen vstupná voda, ale aj mikroorganizmy, rastliny, filtrácia a použitý substrát, tak je preto dobré sa riadiť testom, aby sme vedeli aká je spotreba živín v akváriu a nepridávali niečo, čo tam už je dostatočne, alebo len preto, lebo to píšu v tabuľke alebo na obale hnojiva.
Ak sa rozhodnete pre hnojenie už namiešaným komerčným hnojivom, to zvyčajne obsahuje K a mikroprvky a NO3/dusičnany/ s PO4 /fosforečnany/v ňom nie je a preto by som doporučil kúpiť k nemu aj hnojivo samostatné PO4, samostatné NO3 a Fe, ktorými pridávaním doladíte prípadný deficit v akváriu. Pri prebytku iba vymeníte 1/2 vody a doladíte ostatné.

Ak sa rozhodnete pre miešané /sypké/ hnojivo, potom si musíte zarobiť roztok a najlepšie každú zložku zvlášť a pridávať na uvedené či preferované hodnoty denne v potrebných dávkach. Ako namiešať roztok nájdete na internete.Toto je trochu komplikovanejšie hnojenie, no moje obľúbené.

Takže, či už máme komerčné hnojivo alebo jednotlivé roztoky, postupujeme tak, aby sme dosiahli uvedené hodnoty živín v akváriu. Zmeriame si vodu v akváriu pred jej výmenou a zistíme stav v akváriu.Po výmene vody v akváriu zmeriame opäť hodnoty a pridávame chýbajúce živiny na požadované hodnoty, pri malých nádržiach po 1-2ml a pri väčších si môžeme dovoliť trocha viac a zapíšeme pridané množstvo. Meriame a prihnojujeme znova a znova na potrebné hodnoty /voda sa musí v akva poriadne premiešať pred meraním/ a samozrejme každé pridanie zapíšeme.Potom spočítame množstvá jednotlivých pridávaných živín/častí hnojiva/, ktoré boli po výmene vody potrebné na doplnenie a máme prehľad, koľko máme dodať o týždeň po rovnakej výmene vody.Ak chcete pridávať hnojivá na mg dodané do akva, môžete si pomôcť tu: https://www.slavino.sk/rozne/akvaristika/vypocet-zivin. Aby sme však hodnoty vody udržali na potrebnej úrovni nastavených hodnôt až do ďalšej výmeny vody/akvárium má nejakú dennú spotrebu/ tak musíme merania zopakovať aj na druhý príp. štvrtý deň a opäť prihnojiť na potrebné hodnoty a zapísať. Podľa pridaného množstva živín na druhý deň vieme, aká je denná spotreba/rozdiel včera a dnes/ živín vo vašom akváriu a teda nasledujúce dni už pridávate až do ďalšej výmeny vody iba množstvá, ktoré ste pridali deň po výmene vody. Pred výmenou opäť zmeriate a ďalšie pridávanie po výmene opakujete spred týždňa, alebo doladíte podľa potreby. Deň pred výmenou vody už zvyčajne nehnojím a rastliny dostanú hladovku. Takto budete mať v akva takmer vždy hodnoty vody, aké ste si nastavili na začiatku a na ktoré chcete hnojiť a merania neskôr stačí robiť iba pred výmenou-skôr len kontrolné. Neskôr už získate rutinu a budete pridávať striekačkou /automat. dávkovačom bez testovania. Netreba však zabúdať, že akva je živý systém a množstvo živín a ich spotreba kolíše napr. pri zostrihaní rastlín, alebo nejakom probléme v akváriu, zmene svetla atď.-mení sa teda aj denná spotreba živín a množstvo org.odpadu v systéme !!!Ak sú teda hodnoty na konci týždňa pred výmenou významne iné ako pred týždňom, niečo sa v akváriu zmenilo a treba hľadať chybu alebo vysvetlenie.

Ako znížiť NO3 v akváriu a problém s vysokým NO3 vo vstupnej vode.

Rozhodne nemusíte kupovať žiadne prípravky, iba treba rozmýšľať a študovať-vysvetlím…

1.NO3 sa prostredníctvom baktérii tvorí z amoniaku a pokial máte vysoké NO3 už na vstupe /vstupná voda/, treba vysadiť čo najviac rastlín aby sa spotrebovávalo a nepridávať v hnojive ako súčasť napr. KNO3 príp. iné čo obsahuje NO3 zložku. Ak máte ryby čo rastliny ničia a husté zarastenie nádrže nie je možné, riešením je nádrž v nádrži alebo spojenie dvoch oddelených nádrží/prečerpávanie vody cez rastlinnú nádrž/ jednu s rybami a druhú len s rastlinammi, takto bude rastlinné akva odčerpávať dusičnany rybiemu.
2.Ďalším dôležitým spôsobom je obmedzenie kŕmenia a rýb na minimum, tak sa zníži aj množstvo org.odpadu z ktorého vzniká amoniak a neskôr NO3.
3.Ak máte dostatok rastlín a minimum org. znečistenia -pridajte svetlo a CO2 + ostatné živiny./úspech tohoto kroku je závislý na čistote akva/množstve org. odpadu/, ak nie je- budú riasy a to na 100percent…
4. VOC alebo/vodka+ocot+cukor/- funguje ale neskúšal som, avšak niektorí akvaristi tento koktail používajú, princíp. je podobný ako u cukru nižšie.
5.Posledným a určite účinným a hlavne lacným riešením je pridanie cukru do vody. Cukor je zdroj prirodzeného uhlíku a stimuluje baktérie, hlavne anaeróbne a teda aj denitrifikačné, pretože úbytok NO3 bude na konci týždňa významný, aktivita baktérii spôsobuje jeho úbytok a nárast CO2.Tento spôsob nie je z mojej hlavy a našiel som ho popísaný na stránkach golias.net pri pokusoch Maq takže citujem:

“Napadlo mě povzbudit denitrifikaci cukrem. Tím přidám pohotově dostupný uhlík, heterotrofní bakterie se namnoží, dojde k úbytku kyslíku, část mikrobů začne respirovat dusičnany – a to je denitrifikace. Od 15. do 23.05. jsem do všech nádrží postupně přidal tři gramy cukru; to je hodně (na objem 20 litrů). A skutečně, dusičnany letěly dolů, přičemž amonium zůstalo nanejvýš nepatrně nad nulou. A pokleslo rovněž pH, asi následkem zvýšené produkce CO2.”

Ešte by som dodal, že by som určite začal s nižšou koncentráciou ako je uvedené a teda 1g/20l/postupne!!/ príp. aj menej, keďže som tento spôsob osobne neskúšal. Dôležité je aj sledovať NO2 či náhodou nestúpa, existujú totiž baktérie, ktoré v anaeróbnych podmienkach pri respirácii /dýchaní/ NO3 tvoria NO2 ako konečný produkt reakcie a je údajne až 80 percent takýchto baktérii a iba 20percent sú denitrifikačné a tie tvoria na konci reakcie len N2 ktorý je v akva neškodný/dočítate sa v Ekologii rostl. akvária od D.L.Walstad /. Takže sa tak trochu aj vy môžete zapojiť do pokusov a nastaviť si vyhovujúcu koncentráciu cukru v akva…

Slepá /mastná/ hladina v akváriu.

O slepej hladine sa toho už dosť popísalo a je to častý problém preberaný na akvafórach. Ako sa jej zbaviť je jednoduché, avšak tiež mi dosť dlho trvalo nájsť aj iný spôsob ako časté výmeny vody. Slepá hladina je ukazovateľ zlého stavu vody, vyskytuje sa aj v dobre a aj slabo osvetlených nádržiach. Tvorí sa z prebytku org. odpadu vo vode, čo považujem za hlavný problém a príp. aj iné, no pre mňa je to zase len ten org. odpad.Hladina pri styku so vzduchom je pomerne dobre okysličená a tam je koncentrácia baktérii žijúcich a pracujúcich na org. odpade dosť velká a preto vytvárajú povlak.Je to tak, pretože keď som si vyrábal postrekový elixír na pásavku zemiakovú bez chémie iba z prírodných zdrojov, nechal som v kýbli nevyužitý zbytok vonku v tieni a po prvotnej plesni na povrchu sa tá neskôr stratila vznikla hrubá vrstva bakteriálneho povlaku cca 3mm. Takto nejako je to aj v akváriu. Čerenie hladiny pomôže len v niektorých prípadoch avšak najlepšie je odstrániť príčinu a teda org. odpad častými výmenami vody a obmedziť jeho tvorbu. Pri prerybnení je najúčinnejšie okrem výmen vody, použitie rozkladných /živých-nie spórov-tie treba aktivovať a starostlivo vyberať funkčné preparáty/ baktérii-akvaristické prípravky dostupné baktérie sa mi však neosvedčili a preto hľadajte živé baktérie pre rozklad odpadu-používam preparát do jazierok a funguje to…Veeelmi dôležité je nepredávkovať nádrž baktériami, inak hrozí udusenie rýb a treba použiť doporučené dávkovanie či radšej trochu menej a úplne vylúčiť chémiu v akváriu/ hnojivá sú v pohode ale tekutý uhlík a kyseliny anorganické určite nie-ocot ako alternatíva je v pohode !!!/ a vzduchovanie cez lipové drievko či kameň pre drobné intenzívne perlenie aj pri pridávaní CO2 z tlakovej fľaše. Funguje to, mám odskúšané…

Nálevník- mliečna voda/bakteriálny zákal

Zvyčajne sa vyskytne pri založení, ešte len napustíte vodu a čoskoro už je v nej živo – niečo z výskumu: https://www.quark.sk/miniaturny-predator/
Nálevníka som mal aj v akva bez filtra a techniky a dlhšie fungujúcom akva, objaví sa aj pri veľkej výmene vody na ktorú nie je akva zvyknuté, pri hnijúcom koreni, pri väčšom rozpade rastlín, keď je náhle v akva viac odpadu ako dokáže spracovať – je to výpomoc baktériám…
Raz sa stratil keď som do nádrže pridal trochu hnojiva a podporil rastliny, v inom prípade zase po založení a aplikácii peroxidu zmizol po druhom dni. Väčšinou po osadení plného akva rastlinami, zmizne aj sám, možno mu to trvá trochu dlhšie. Pri hnilobnom rozklade dreva sa ho však nezbavíte a peroxid nie je zase všemocný-takže drevo musí von stačí si k nemu čuchnúť.
UV- lampa prietoková určite zaberie, ale je to nutné? Nálevník je pomocník vo väčšine prípadov, keď spraví svoju robotu, tak sa prestane množiť a voda bude zase číra.
Nezabudnite, že pri premnožení spotrebuje veľa kyslíku-tak hlavne v noci treba vzduchovať alebo poriadne čeriť hladinu prúdom – ja mám vždy poruke 3perc. peroxid!! Kým nebudú zase dostatočne pracovať všetky potrebné baktérie na povrchoch akvária a filtra, tak v akva bude pracovať až do úmoru..To, že sa množí a neustupuje, je spôsobené tým, že má dostatok potravy /podobne ako slimáky, krevetky v akva/ a tou sú bičíkovce a iné mikroorganizmy a menšie nálevníky, no a tie tiež musia mať dosť svojej potravy, inak by sa tiež nemnožili a tak sa dostaneme až na počiatok bioprocesov v akváriu..V akváriách bez prúdenia, to sním môže trvať dlhšie a podobne je to aj pri bakteriálnych zákaloch, ktoré je ťažko rozlíšiť od nálevníka, no postup na odstránenie je rovnaký. Zbaviť vodu čo najviac org. znečistenia výmenami vody aj každý druhý/tretí deň 3/4 objemu a pridať dennú dávku peroxidu.V akváriu bez prúdu by som doporučil čo najviac nenáročných rastlín a opatrné prihnojenie aj s NO3 a PO4.

Znižovanie Ph v akváriu:

Zníženie Ph ak máte velmi tvrdú vodu je možné týmto spôsobom.
Jedným z cieľov znižovania Ph pridávanej vody do akva je, aby v akváriu nenastali skokové zmeny Ph pri výmene vody, ktoré nielenže nie sú dobré pre ryby, ale môžu ich aj v niektorých prípadoch zabiť, najmä ak používate niektoré substráty ktoré znižujú ph aj pod 6,5 alebo máte v akváriu nízke Ph, priveľa amoniaku/amónia a vaša vstupná vodovodná voda má Ph 7 a vyššie, čo je vo väčšine prípadov.
Zníženie Ph vody na potrebnú úroveň kyselinou je dobré najmä ak máte velmi tvrdú vodu s vysokým Ph a potrebujete sa dostať na Ph pod 7, tam to nejde s CO2, pretože by ste mohli otráviť ryby vysokou dávkou plynného CO2, preto je dobré si pomôcť kyselinou/vyrovnať Ph pridávanej vody oproti akvarijnej príp. nižšie na požadovanú úroveň/ a pridávané CO2 už iba udržiava stav nevyhnutným a bezpečným množstvom pre ryby na zelený dropchecker, inak musíte znížiť tvrdosť vody/vodou z RO alebo destilkou alebo mäkkou vodou…/. Bez pridávania plynného CO2 do akvária, by som znižovanie Ph s cieľom udržať ho nízke pomocou kyselín neodporúčal, muselo by sa použiť väčšie množstvo/pridávaním pri každom poklese a to môže spôsobiť problémy, pretože takáto kyselina nie je vo velmi tvrdej vode dlhodobo stabilná- je neutralizovaná pufr. systémom vody, takže Ph takto upravenej vody začne zase postupne stúpať/.Stretol som sa aj s názorom, že čím je vyššia koncentrácia pridávanej kyseliny, tým je kyselina stabilnejšia a proces pomalší, avšak silná kyselina môže leptať rybám žiabre/opatrnosť/ a anorganické kyseliny môžu mať neblahý vplyv na činnosť baktérii/min. niektorých kmeňov/. Keďže nie som chemik, nedokážem túto tézu o vyššej koncentrácii kyseliny potvrdiť ani vyvrátiť-neskúšal som…Na úpravu Ph v mojom akváriu používam ocot alebo H2SO4, kedy upravujem ph vodovodnej vody zo 7,5 na ph v akváriu 6,8 a neskôr za pridávania CO2.Po úprave Ph prilievanej novej vody octom/viď môj článok Ocot v akváriu./ alebo H2SO4 zo 7,5 na ph 6,8 , túto potom prečerpám do akva, výsledné Ph je zvyčajne 6,8 alebo velmi tesne okolo. Potom už celé akva ide len na CO2 z tlakovej fľaše až do ďalšej výmeny vody aj s nočným vypínaním /nemám ph/CO2 kontroler/ na zelený drop a teda na Ph 6,8 cez deň pri svietení a 7 v noci /používam však krycie sklo/ bez toho, aby som musel meniť nastavenie elektromag. ventilu a hodnota Ph počas svietenia je zvyčajne každý deň rovnaká až po ďalšiu výmenu vody na konci týždňa.

Existujú samozrejme aj iné spôsoby zníženia Ph v akváriu ako je napr. rašelina, alebo bakteriálnou činnosťou kedy pôsobením baktérii, ktoré vytvoria pri spracovaní odpadu CO2 ide Ph dolu, podobne dýchaním rýb, takže aj v lowtechu sa dá pracovať s CO2, bez jeho umelého pridávania- o tom by vedel Larix písať zaujímavé skúsenosti-dúfam, že sa raz dočkáme. Je to len o citlivom nastavení svetla, množstva rýb, kŕmenia a filtrácie- aj to je jeden krásny a tajomný okamih akvaristiky.

21.2.2021 Jarden Sk

Užitočné odkazy:
http://maniakva.sweb.cz/chemie4.htm
https://www.golias.net/akvaristika/experimenty-management-co2.php
http://reefkeeping.com/issues/2005-03/rhf/index.php

jarden
administrator

Podobné články

Pridaj komentár