Baktérie ako zdroj CO2 v akváriu.

Baktérie ako zdroj CO2 v akváriu.

Základom pre pochopenie fungovania baktérii, je poznať určité súvislosti ohľadom niektorých bakteriálnych kmeňov v akváriu, ktoré sú vo väčšom počte, rýchlo sa množia a podieľajú sa najviac na produkcii CO2 v akva.
V akváriu sú zastúpené mnohé baktérie, no v základe pre pochopenie ich činnosti a spotreby či výroby CO2, by som ich pre začiatočníka rozdelil do dvoch skupín:
-prvú skupinu tvoria baktérie, ktoré rozkladajú organické zložky /organický odpad-obsahujúci nerozpustený org. uhlík /POC/ tzn. výkaly, odpad z rastlín, odumreté baktérie a živočíchy, drevo../ a využívajú org.uhlík /DOC-rozpustený org.uhlík/ z odpadu a spotrebujú veľké množstvo kyslíku /O2/, produkujú CO2.
-druhú skupinu tvoria baktérie, ktoré rozkladajú anorganické látky-tie vznikajú ako produkt baktérií prvej skupiny- je to teda premena organickej zložky na anorganickú a jej ďalší rozklad a sem patria aj nitrifikačné, ktoré mnohí považujete za najdôležitejšie v akváriu a niekedy jediné čo poznáte. Tie už však využívajú inú formu uhlíku -anorganickú /DIC-anorganický rozpustený uhlík/ napr. z CO2 alebo HCO3, a tiež spotrebujú viac či menej kyslíku.
Ak chceme zaistiť dostatok alebo prebytok CO2 v akváriu, musíme stimulovať tú najvýkonnejšiu skupinu a to sú dekompozičné baktérie /baktérie prvej skupiny/ využívajú DOC-teda org. uhlík z odpadu, tieto baktérie sa rýchlo množia- je ich najviac v akva, tvoria biofilmy a zbavujú akvárium odpadu. Pri mojich pokusoch som dospel k záveru, že stimuláciou týchto kmeňov, dokážeme vyrobiť obrovské množstvo CO2 a je to veľmi podobné ako kvasenie z burčáku do akva. Rozdiel je iba v tom, že všetko sa odohráva v akváriu a nie vo fľaši mimo neho, no a v tom je aj nebezpečie tohoto spôsobu výroby CO2. Fľašu s burčákom viete ošetriť pretlakovým ventilom a regulovať príp. množstvo vznikajúceho CO2 škrtítkom, no v akváriu sa to nedá, pretože činnosť baktérií sa dá obmedziť iba žrádlom /podmienkami/, ktoré potrebujú k svojej činnosti a na to reagujú pozvoľne a teda pomalšie, ako je priškrtiť fľašu s burčákom. Treba si ešte uvedomiť, že pridávaním CO2 či už z fľaše alebo burčákom, stimulujete hlavne rastliny a nie baktérie, pretože baktérie/z tej 2 skupiny/ si s tým čo vyrobia baktérie prvej skupiny bohato vystačia a ide im hlavne o kyslík a nie pridávané CO2. Z tohoto hľadiska ak chcete aby sa vám znižovalo org. zaťaženie v akva, musíte stimulovať baktérie živinami, kyslíkom a org. uhlíkom DOC a nie CO2, to budete musieť skôr ubrať ak sýtite z fľaše a teda šetríte.
Ak ste ochotní podstúpiť toto riziko, je to úžasný svet pozorovaní a skúšaní a na prípadný neúspech musíte byť pripravení. O čo teda ide?
Baktérie fungujú aj bez vášho zásahu, pokiaľ ich neotrávite chémiou alebo iónmi kovov a mnohí tomuto stavu hovoria /ono si to sadne/, tzn. že baktérie si sami nastavia svoje množstvo v akváriu /v biofilmoch/ a prispôsobia sa stavu /vašej prevádzke akvária tzn. čistenie, výmena vody, množstvo odpadu, kyslíku atď./. Ak sa rozhodnete do tohoto systému zasahovať výraznejšie a napr. zvyšovať produkciu CO2 a teda aktivitu baktérií, musíte si uvedomiť, že tento zásah má vplyv na celý ekosystém, nemusí ale aj môže byť devastačný, no je funkčný a ponúka vám aj intenzívnejšie osvetlenie akvária a dostatok CO2 bez umelého pridávania. Existuje však ešte mnoho neznámych v bakteriálnom svete akvária.
Čo napr. dokážu baktérie?
Okrem ušľachtilej činnosti vám v prvom rade môžu vyzabíjať celé akvárium, môže to byť extrémnou spotrebou kyslíku, ale aj extrémnou produkciou CO2 a verte, že oba tieto stavy som v akváriu dosiahol bez problému a našťastie bez výrazných strát. V ďalšom prípade sú schopné svojou činnosťou prebudiť tichého zabijaka Amoniak. Príkladov je viac, no opíšem ten svoj a možno vám pomôže, pri podobnom probléme.
Keď som riešil ruduchy a staghorn v akváriu, tak som na zníženie org. zaťaženia odlovil neónky červené z akvária do 20 l kýbla s čerpadielkom pre prúdenie a menil 3/4 vody každý deň, pretože tam neboli žiadne rastliny a odpadu narobili denne veľa, lebo som ich aj denne kŕmil. Pri každej výmene vody som lial vodu priamo z vodovodu do kýbla a tak ph som neriešil a ani nebol žiadny problém, vo vodovodnej máme 7,5. Raz večer som si všimol, že sú bližšie k hladine ako zvyčajne aj pri svižnom prúdení vody /asi som viac nakŕmil-rozkladajúce sa krmivo-úbytok kyslíku/ a nalial som preventívne trochu peroxidu 3 perc. do kýbla aby sa situácia stabilizovala, no a ryby boli ráno všetky v poriadku. Potom nastal okamih výmeny vody, vodu som odkalil ako vždy a z druhého kýbla začal dolievať vodovodnú ako vždy. Po pár sekundách nastalo šialenstvo rýb lietali, vyskakovali ako by som tam nalial jed, no nenalial, ten tam už bol – Amoniak. Čo sa stalo? Amoniak je v silnejšie zarybnených nádržiach možno trochu vyššie no v bezpečnej hladine pre ryby /eliminujú ho nitrifikačné baktérie/ aj v zásaditom prostredí /to poznajú akvaristi s africkými cihlidami/ a v kyslom prostredí sa nachádza vo forme bezpečného amónia, lenže… Ak máte viac odpadu v akva a pridáte viac kyslíku, dekompozícia /rozkladné baktérie/ naberá na obrátkach a čo sa tvorí?- CO2 a amónium, CO2 zníži obvyklú hodnotu Ph ešte viac dolu, povedzme v mojom prípade to mohlo byť 7 a aj menej, priliatím zásaditej vody 7,5, sa premenilo neškodné amónium na toxický amoniak, resp. koncentrácia amoniaku pri Ph 7 sa niekoľkonásobne zvýši priliatím zásaditejšej vody, Ph stúpne a amoniak zabíja. Okamžite som nalial trochu octu /znížil prudko Ph a premenil amoniak naspäť na bezpečné amónium/ do kýbla a zachránil väčšinu rýb, no pre niektoré bolo už neskoro. Vidíte sami ako málo stačí, aby ste zabili pár, niekedy všetky ryby a ani nemusíte experimentovať, stačí urobiť väčšiu výmenu vody a nezrovnať obe Ph.
Poďme teda k CO2 z baktérií, robil som pokusy s tromi zdrojmi organického uhlíku, s octom, s alkoholom a s cukrom. Všetky tri formy majú vysokú účinnosť na zvýšenie CO2 a to nabieha pozvoľne zvyčajne po 4-12 hodinách máte hodnoty CO2 v akváriu podstatne vyššie a záleží koľko a ako často tam týchto zložiek dodáte. Tieto stimulátory aj samostatne sú zdrojom rýchlo rozložiteľného a dostupného URN /uhlík rýchleho nasadenia, jedná sa o POC avšak rýchlo rozložiteľný na DOC a dostupnejší, ktorý za normálnych okolností produkujú rastliny a teda cukry, aminokyseliny, uhľovodíky, ak sa však rastliny spomalia alebo prestanú rásť, či už v dôsledku org. znečistenia alebo nedostatku živín či CO2, tak sa príjem org. uhlíku pre baktérie spomaľuje viac a org. znečistenie  spôsobí problémy s riasami-pozri článok o Ruduche/. Pri ich používaní treba zabezpečiť dostatok kyslíku v akva !!!
Ocot:
Pri znižovaní Ph a stimulácii baktérií som pridával cca 10ml octu na 50l vodovodnej vody a znížil som Ph o 0,5-0,7, to sa ukázalo ako bezpečné množstvo, avšak výmena vody v doobedných hodinách a aj viac ako polovica akvária, tzn. dostatok kyslíku s novou vodou a slušne zarastené akvárium. Jeho nevýhoda je, že ako zdroj URN je pokiaľ nechcete znižovať Ph nepoužiteľný-rovnako aj iné org. kyseliny a nemôžete ho pridávať viac, inak by ste príliš znížili Ph a pri predávkovaní sa zvyčajne objavuje bakteriálny zákal /biela hmla vo vode/.
Cukor:
Je to dobrá voľba, neovplyvňuje Ph priamo a nabieha podobne ako ocot alebo alkohol a zákal som nemával, dávkoval som kryštál priamo do akva asi 3 polievkové lyžice na 450l akva, sadal aj na rastliny či koberec a škody som nezaznamenal žiadne.
Alkohol:
Použil som domáce ovocné pálenky 52perc. koncentrácia. Alkohol neovplyvňuje priamo Ph, pekne vonia/ rýchlo sa odparuje/, a má výborné čistiace /likvidačné/ účinky na riasy pri priamej aplikácii /podrobnejšie v článku Akvatriky/.
Všetky tieto zdroje org. uhlíku pred použitím v akváriu je treba pridať najprv malom množstve, aby si baktérie zvykli na nové zdroje uhlíku a dostatočne sa namnožili a prispôsobili, pretože najmä pri alkohole sa tvorí pri prvej aplikácii väčšieho množstva bakteriálny zákal- neskôr už nie aj pri vyšších dávkach. Na rastlinách so silnejšími listami úspešne likviduje riasy a nezanecháva škody /aj tak radšej najprv skúste na malej ploche či liste/. Požívam 0,5 -1dcl na 450l akvárium pri čistení povrchov od rias, ale i preventívne /výtoky filtra, káble, dekorácia/ rozprašovačom.

Vždy pri používaní týchto zdrojov URN sledujte akvárium a reakcie rýb, hodnotu Ph a majte pripravený peroxid vodíka /H2O2/ na zvýšenie kyslíku najmä pred nocou, v noci produkuje CO2 všetko živé, takže ho bude ešte viac a spotreba je minimálna, takže ak nenastane kyslíkový deficit, môže nastať prebytok CO2, výrazný pokles Ph a to má opäť vplyv na zdravie živočíchov- ryby sú apatické a nekoordinovane plávajú, krevetky sa ukladajú do rohov vo zvislých retiazkach, prípadne sa zhlukujú pri hladine. Aj CO2 zabíja! Ak pridanie peroxidu do vody nemení stav do 20 min., bude určite problém s veľa CO2 vo vode, treba vymeniť polovicu vody /zrovnať Ph anorg. kyselinou napr. H2SO4,H3PO4/, alebo zvýšiť prúdenie a čerenie hladiny, spustiť alebo zvýšiť vzduchovanie v nádrži. Dobrým riešením je zapínať osvetlenie aj silnejšie skoro ráno, aby rastliny CO2 rýchlejšie odčerpávali, akonáhle stav poklesne a aj Ph sa vráti na denné hodnoty prerušíte svietenie a zapnete zase keď bude CO2 viac, zvyčajne je to 4 hodinový cyklus aj s intenzívnym svetlom. Výmeny vody je dobré nastaviť tak, aby sa intenzívne svietenie spustilo až o niekoľko hodín po výmene vody a takto môžete robiť aj veľké výmeny tzn. viac ako 3/4 akvária, kedy bude rozpusteného CO2 najprv málo a neskôr dostatok – mám to odskúšané. Na meranie hodnôt PH,Kh,CO2 ktoré sú nutné sledovať, by som doporučil Ph controller, Kh test JBL a dropchecker na CO2 aj v low-tech systémoch. V chladnej vode sa CO2 lepšie rozpúšťa a výmeny robím len so studenou vodou /úspora energie/, ryby po ochladení vody vyvrhávajú potravu, tak radšej kŕmiť neskôr. / Niekto môže namietať šokovanie rýb a baktérií zmenami teploty, ale to je uhol pohľadu a nechám to na vás./
Pridávaním URN nakopnete baktérie vždy a dodaním aj hnojiva a kyslíku príp. ďalších baktérií do vody, to poriadne rozbehnete, no vždy majte na pamäti, že večer a v noci to nemusíte ustrážiť! Tento spôsob má aj ďalší problém, o ktorom mnohí netušíte a dopracujete sa k nemu len skúšaním a nastavovaním a ide o zachovanie zvýšeného množstva funkčných baktérií na druhý, tretí, štvrtý deň, pretože po bakteriálnom boome /raste/ sa znížia hodnoty kyslíku, posunie Ph, zmenia podmienky a baktérie na tieto stavy samozrejme reagujú aj väčším odumieraním a teda tvoria aj viac odpadu, preto je nutné snažiť sa udržať podmienky pre ich funkciu čo najdlhšie, aby príliš nekolísali a to je najťažšie.
Nie je to jednoduché, no je to úžasné dokázať pracovať s baktériami, je to tak nevyčerpateľné množstvo pokusov, zážitkov, omylov, že vás to posúva do úplne inej dimenzie akvaristiky, takže ak vás prestávajú rybičky baviť, začnite s mikrosvetom – ten nikdy nekončí.

Celkom na záver ešte doplním, že z mojich pozorovaní a je to len môj dojem, má rozpustený CO2 vytvorený baktériami v akváriu oveľa väčšiu stabilitu ako CO2 sýtené do akva a naznačuje to aj moja skúsenosť s rybami v kýbli, kedy prúdenie bolo dostatočné aby CO2 “vyšumelo” z vody, no ryby a baktérie vyrobili aj tak veľa a kvalitnejšie rozpustený CO2.                                                      Ak sa vám podarí dosiahnuť stav akvaristickej “nirvány” a bude sa vám aj po stimulácii baktérií tvoriť menej CO2 ako doposiaľ, tak sa stáva vo vašom akváriu org. odpad “nedostatkový tovar” a teda limitujúci faktor a musíte ak chcete viac CO2 pridať viac odpadu, alebo menej svietiť, tzn. viac rýb, alebo viac kŕmiť a neostáva mi nič iné, len vám zagratulovať k úspešnému zvládnutiu manažmentu baktérií.

2.9.2022 Jarden Sk

Doporučená a použitá literatúra:
Diana L. Walstad – Ekológia rastlinného akvária

Jarden Sk
administrator

Podobné články

4 Komentáre

  • Dzumigar
    Dzumigar , 20. septembra 2022 @ 20:29

    Tak po prečítaní komplexného článku nie som dostatočne múdri.
    Ide mi o to , že keď podporím okyslicovaním baktérie tak mi bude stúpať ph v akváriu.
    Čiže rastlinám sa bude omnoho ťažšie žiť, keďže budú mať sťažený prístup k živinám, konkretne k uhlíku, aj keď mineralizacia bude fičať na plné obrátky.
    Tak som sa rozhodol v práci pridať do akvária jednu polievkovú lyžicu cukru na 450l akvarium bez co2
    ako zdroj uhlíka. A zabralo to.
    Preto o tom uvažujem aj doma.
    Len tam nemám veľké mreny, ale živorodky panciernikov a tak podobne tak trocha ešte o tom rozmýšľam. Ďalej v práci je inertný štrk a doma mám v kvetináčov vysadené rastliny v pálenom íle z invitalu. Kvetináče sú z palenej hliny.
    No po pokuse v práci sa mi to veľmi páči. Hygrophila nikdy nebola tak pekná zelená vitálna. Žiadne žlté listy či už staré alebo nové.
    Cryptocoryne je nádherná, pevná.

    • Jarden Sk
      Jarden Sk , 21. septembra 2022 @ 6:30

      Citujem vás: “Ide mi o to , že keď podporím okyslicovaním baktérie tak mi bude stúpať ph v akváriu.
      Čiže rastlinám sa bude omnoho ťažšie žiť, keďže budú mať sťažený prístup k živinám, konkretne k uhlíku, aj keď mineralizacia bude fičať na plné obrátky.”

      Nebude stúpať pri okysličovaní, pretože baktérie opísané v článku vyrobia dosť CO2 a to Ph znižuje, takže ak vám začne stúpať /Ph sledujte každý deň a v rovnaký čas/ , tak máte už cukru málo a treba zase trochu dodať , alebo máte veľmi tvrdú vodu a CO2 vytvorené baktériami a rybami neudrží Ph v tak silnom pufračnom systéme a musíte regulovať Ph anorg. kyselinou ako v článku o CO2. Doporučujem mať aspoň dropchecker v akva, ja používam vonkajší závesný, ale samozrejme môže byť aj vnútorný a udržiavať na zelenú farbu. Rovnako aj sledovať Kh /test JBL/, nemalo by sa od nastavenia posúvať. Oceňujem, že ste pridal len jednu lyžicu cukru a idete na to opatrne, je to bezpečnejšie, pretože pri vyšších dávkach môže byť CO2 viac najmä v noci a môže byť zle s rybami /málo O2/- takže opatrnosť !

  • Dzumigar
    Dzumigar , 21. septembra 2022 @ 18:30

    Najprv som milo prekvapený, že aj s takým to laikom vediete debatu.
    Ďakujem.
    Idem si ujasniť pojmi.
    Čiže ak budem pridávať cukor do akvária v podstate budem organicky nútiť zmenu ph, vďaka “palivu” pre baktérie a zároveň dodám uhlík do akvária.
    Ak sa vydám cestou anorganickou kyselinou, budem meniť prostredie pre život v akváriu, ktoré na to musí zareagovať.
    Potešili ste ma správou, že zvýšené čerenie hladiny nemá negatívny dopad na CO2 v akváriu .
    Principiálne rád by som vytvoril ideálne podmienky pre low tech akvárium.
    Tým pádom eliminujem
    riasy.
    Áno, dropcheker mám v akváriu a sledujem prebiežne zmenu PH.
    Vodu používam doma riedenú s RO v pomerne 3:1 podľa testov by to malo byť 3-4 dKH, ale nie som úplne istý keďže testy sú staré. Budem si musieť zaobstarať nové.
    Pri výmene vody dnes, zistil som že ak ulejem do akvária 30l RO vody dropcheker má nádych do zelena.
    Vzápätí ako pridám 10l vody z vodovodu z modrá.
    Uvažoval som aj, že nechám takú mäkkú vodu, aby šlo PH dole.
    Zároveň celý systém by bol asi dosť nestabilný kôli nízkej pufračnej kapacite.
    No vzhľadom na slimáky aj živorodky
    rozmyslel som si to.
    Ďalej škoda , že neviem pridať foto akvária čo mám doma.

    • Jarden Sk
      Jarden Sk , 21. septembra 2022 @ 21:48

      Citujem vás: “Potešili ste ma správou, že zvýšené čerenie hladiny nemá negatívny dopad na CO2 v akváriu .” Ak produkujú CO2 intenzívne baktérie, tak moc nie/ je to tak aj pri sýtení CO2 z fľaše/, ale ak baktérie nefungujú alebo slabšie v dôsledku nedostatku odpadu alebo málo rýb, tak prirodzene CO2 uniká z akvária-je to plyn a čerenie má vplyv na úbytok CO2, čím je intenzívnejší pohyb vody, tým je väčšia výmena plynov medzi hladinou a vzduchom a tak isto sa mení aj tlak a teplota, ktoré rovnako vplývajú na rozpúšťanie CO2 vo vode, takže to nie je celkom ako ste napísal. Je to možné sledovať, ak máte v akváriu málo rýb alebo vôbec a veľa rastlín -ph vám bude stúpať a ubúdať bude CO2 a aj Kh aj ráno. Pri silnejšom svietení, je to ešte intenzívnejšie a spojené s nárastom rias.
      Vaše akva som videl už na rybičkách… Niektoré komenty budú neskôr zmazané, nechávam len prínosné aj pre ostatných na čítanie- poradenstvo robím zvlášť.

Pridaj komentár