Ahoj, v tejto nie jednoduchej téme sa zameriam na CO2 a jeho režim v akváriu v systémoch high i low-tech. A začnem teóriou a dôležitým údajom, že tento plyn vo vode celkom dobre rozpustný, je v nej prítomný vo využiteľnom množstve až do pH 8,3. To sa dočítate v odkazoch na konci článku.
Keď som pátral po informáciách o uhlíku a jeho príjme rastlinami, narazil som na viac zdrojov, ktoré pojednávajú o CO2 a sú uvedené dole pod článkom. Okrem informácii o uhlíku a CO2 vo vodnom prostredí, je mnoho užitočných info aj v knihe od D.L. Walstad Ekológia rastl. akvária, no a tam som našiel citujem: Získavanie uhlíku býva často u vodných rastlín problém, u mnohých sa vyvinuli dômyselné stratégie ako tento príjem zvýšiť. Poznáme celkom 5 spôsobov týchto stratégií:
1.Skladovanie CO2 vo forme malátu
2.Fixácia vydychovaného CO2
3.Príjem z hydrogénuhličitanov
4.Príjem CO2 koreňmi zo sedimentu
5.Vynorenie listov nad hladinu “-koniec citátu
/Malát je sacharid, ktorý vytvoria rastliny v noci prevodom z CO2 a počas dňa zase z neho CO2 čerpajú./
V iných zdrojoch napr. Wikipédii, sa zase dozviete, že citujem: “Vo vode sa CO2 ľahko rozpúšťa, pričom sa sčasti (asi z 0,003 %) zlučuje s vodou na kyselinu uhličitú: CO2 + H2O ↔ H2CO3″ alebo citujem: ” CO2 je ve vodě převážně rozpuštěn, jen méně než 1 % připadá na nedisociovanou kyselinu uhličitou (H2CO3), která je velmi nestabilní a samovolně se rozkládá na oxid uhličitý a vodu.”
• V nasýtenom vodnom roztoku oxidu uhličitého zreaguje s vodou len približne 0,3 % molekúl CO2, zvyšok je voľne hydratovaný – teda až 99,7 % molekúl CO2 je vo forme CO2·xH2O. Vo vodnom roztoku sa potom okrem vody nachádzajú tieto častice: CO2·xH2O, H2CO3, H3O+, HCO3−.
Anióny CO3 2− možno zaznamenať až pri hodnotách pH > 8
• Z vodného roztoku CO2 bol pri tlaku 4,56 MPa a teplote 0 °C izolovaný oktahydrát oxidu uhličitého – CO2·8H2O.!!!
• Nerozpustné uhličitany (MgCO3 a CaCO3) sa vo vode pôsobením CO2 rozpúšťajú na rozpustné hydrogénuhličitany (vznik prechodnej tvrdosti vody). CaCO3 + CO2 + H2O → Ca(HCO3)2
Inde som zistil, že napríklad pri pH menej ako 8 je reakcia a jej relatívna rýchlosť nasledujúca: CO2 + H2O ⇌ H2CO3 (pomalá), no reakcia CO2+H2O s hydrogénuhličitanmi CO2 (g) + H2O (l) = [H2CO3(aq)] = H+ + (HCO3)-je zase veľmi rýchla. Takže v prvej fáze, kedy kyselina /vodíkový katión/ H+ zreaguje s hydrogenuhličitanmi-tie ubúdajú z vody, vznikne H2CO3, ktorá v ďalšej fáze reaguje s uhličitanmi a zase vznikajú HCO3- a ešte sa spätne H2CO3 rozkladá na CO2 a H2O. Takže hydrogenuhličitany pri rozpúšťaní CO2 najprv ubúdajú a potom pribúdajú, tvoria tak nárazníkovú zónu pri výraznej produkcii kyseliny H+. Môžeme teda povedať, že čím je tvrdosť a alkalita Kh vyššia, tým je Ph stabilnejšie. Trochu brutálne komplikované nemyslíte? Zjednoduším to a určite nevynechajte záver a pokus.
Takže, CO2 vo vode delíme do 3 skupín na:
voľný CO2– je to rozpustený CO2 vo vode, sčasti zlúčený s vodou čo predstavuje 0,003 až 1 percento kedy tvorí H2CO3 a prevažná väčšina rozpusteného CO2 je vo voľne hydratovanej forme: CO2.nH20. Zvýšená koncentrácia voľného CO2
môže pôsobiť agresívne na vápenec, prípadne aj na železo.
poloviazaný /tvorí HCO3- hydrogénuhličitany/ – (je vyvážený obvykle najmä katiónmi Ca2+, Mg2+ a Na+) Tieto ióny sú agresívne a z toho dôvodu sú predpísané koncentrácie pri doprave potrubím.
viazaný /tvorí CO3 2- uhličitany/.
CO2 čo sa nestihne rozpustiť vyšumí z vody akvária.
Citujem z odkazu dole” V chemických rovnicích a při výpočtech se obvykle píše jen CO2 nebo H2CO3, při čemž se tím rozumí celé množství CO2.nH2O+H2CO3, neboť ani běžnými analytickými metodami obě tyto formy nelze rozlišit, ale stanovuje se jejich suma.” Už sa podarilo! -izolovaný oktahydrát oxidu uhličitého – CO2·8H2O
Moja otázka je: To, že to nevieme rozlíšiť analytickými metódami znamená, že rastliny pod vodou to tiež nevedia rozlíšiť?
Uvažujem: “CO2 sa asi z 0,003 % až 1% zlučuje s vodou, to znamená, že pufrácia má na obsah rozpusteného CO2 minimálny vplyv – HCO3 a uhličitany zneutralizujú iba 0,003-1 percento rozpusteného CO2 a tento proces neutralizácie je z môjho pohľadu práve zanedbateľný proti tomu, ako môžu rastliny využiť celé množstvo rozpusteného CO2 a teda ostatných 99% rozpusteného CO2.nH2O “. Základom môjho tvrdenia je, že rastliny tieto formy CO2 rozlišujú!
Logicky, ak by rastliny využívali uhlík z CO2 zlúčeného s vodou a vzniknutú kyselinu, čo je len 1 percento z celkového voľného rozpusteného CO2, tak by sa k nemu skoro vôbec nedostali-jednak je neutralizovaná hlavne v zásaditej vode hydrogénuhličitanmi a uhličitanmi a potom sa rozkladá ešte zase na CO2 a H2O a to predsa nemôže rastlinám stačiť, preto si myslím, že spracovávajú formu CO2.nH2O ľahko a v dostatočnom množstve pri sýtení dostupnú.
Čím viac chceme prostredníctvom CO2 ovplyvniť Ph v akváriu, tým viac stúpa koncentrácia CO2.nH2O a musí to byť naozaj moc, aby sme pohli v zásaditej vode s vyššou alkalitou s Ph prostredníctvom H2CO3 /čo je stále iba 1 percento voľného-rozpusteného CO2/. Množstvo pridávaného rozpusteného CO2 sa výrazne nezmení v mäkkej či tvrdej vode, pretože na rozpustnosť CO2 vo vode vplýva tlak a hlavne teplota, so stúpajúcou teplotou rozpustnosť klesá a naopak. Preto si myslím, že či máte vodu mäkkú alebo tvrdú, množstvo pridaného CO2 bude rovnaké, avšak parametre vody sa zmenia podľa prostredia a iba kyselina zreaguje inak – v kyslom sa H2CO3 koncentruje a v zásaditom sa H2CO3 neutralizuje. Ak niekto tvrdí, že do tvrdej vody treba pridávať viac CO2 ako do mäkkej, je to podľa mňa mylné tvrdenie ak sa jedná o koncentráciu CO2 v akváriu. Voľný rozpustený CO2.nH2O si zoberú rastliny rovnako v oboch systémoch, to iba H2CO3 zreaguje inak, v kyslom prostredí začne rozpúšťať HCO3 a ešte viac znižovať Ph a v zásaditom sa proste uloží do HCO3 pretože je tam silnejší pufračný systém a vyššie Ph. Preto nie je nutné tlačiť veľké dávky CO2 do akva a meniť tak výrazne Ph, pretože ak pohnete pridávaním CO2 s Ph v mäkkej vode o 0,1 bodu oproti hodnote Ph vstupnej vody smerom dolu, bude CO2/CO2.nH2O/ prítomné vo vode stále, no v dostačujúcej koncentrácii a v tvrdej vode je to podobne, no Ph sa nezmení resp. reaguje velmi pomaly a príp. ostane na úrovni vstupnej vody aj pri sýtení CO2, tam totiž málo a slabá kyselina s Ph nepohne, no v systéme bude dostatok CO2.nH2O, ak by ho bolo málo, začne Ph stúpať a Kh klesať, pretože sa prestane CO2/H2CO3/ ukladať do HCO3 a tie sa začnú rastlinami a baktériami spotrebovávať – klesať. Pripomínam ešte raz : CO2 je vo vode prítomný vo využiteľnom množstve až do pH 8,3/zatiaľ/- takže vyššie opísané funguje aj vo veľmi tvrdej vode a aj vyšším Kh /HCO3/ až do Ph 8,3. Možno to sýtenie CO2 funguje aj pri vyššom Ph ako 8,3, no to som neskúšal.
Som presvedčený vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti, že pri low-techu, kde sme odkázaní na CO2 iba z rýb a baktérií či rastlín keď budeme regulovať práve svetlo, môžeme dosiahnuť rovnovážny stav CO2-rastliny-svetlo. Ak budeme svetlo pridávať a skončili by sme so svietením /príp. ho obmedzili/ tak, že dosiahneme Ph vody v akváriu počas svetelnej periódy rovnaké ako na vstupe príp. 0,1 bodu pod úrovňou Ph vstupnej vody, bude stále ešte v akváriu rozpustené CO2, ak sa však dostaneme na vyššiu úroveň s Ph a teda aj tesne nad úroveň Ph vstupnej vody a viac, rozpustený CO2 je vyčerpaný /je ho veľmi málo/ a začne sa spotrebovávať CO2 /uhlík/ z HCO3 / hydrogénuhličitany / vo väčšej miere, nastáva nerovnováha, odčerpávanie ďalšieho HCO3 a s tým postupné problémy s rastlinami a baktériami až k biogénnemu odvápneniu.
Pri high-tech akváriu budeme sýtiť CO2 do akvária tak, že stačí pridávanie CO2 pre rastliny len do úrovne tesne pod hranicu Ph vstupnej vody alebo na jeho úroveň, takže ak máme Ph na vstupe napr. 7,5, tak pri pridávaní CO2 by sme mali dodať len toľko, aby sme zostali na úrovni 7,5 pre tvrdú zásaditú vodu a teda na 7,5 pre high-tech akváriá a Kh sa nebude hýbať. Vtedy bude CO2 v akváriu prítomný aby rastliny fungovali a nešli do spotreby HCO3/klesali HCO3 príp. nestúpalo Ph/ a koncentrácia CO2 bude dostatočná a bezpečná a mala by stačiť pre rast rastlín, pretože stále rastliny využívajú dostupnejší CO2- záleží na jeho dostatočnom rozpustení a distribúcii/prúdení/ po akváriu. Kh v takomto prípade počas svietenia sa tiež nebude výrazne posúvať- ideál je, že sa nepohne vôbec, ale na to má výrazný vplyv nielen pridávanie CO2, ale aj činnosť baktérii a množstvo rýb v akváriu hlavne v noci.
Na jednom akvafóre som čítal príspevok od Larix citujem “Zakladám si na tom, že akvárka prevádzkujem v “low-tech” režime. CO2 totiž v koncentráciách nad 7-10 mg/l škodí živočíchom, takže vedome im nechcem znižovať kvalitu a dĺžku života.” a položil som si otázku: Ak to ide s CO2 v low-tech akváriu, prečo by to nešlo aj v high-techu, veď udržiavať nižšiu koncentráciu neškodnú pre živočíchy a baktérie je v takomto systéme oveľa jednoduchšie pri sýtení ako to vybalansovať činnosťou baktérií a dýchaním živočíchov a preto uvádzam vyššie uvedený návod ako veľmi triezvy pohľad na pridávanie CO2 do akvária. CO2 tak bude v akváriu dostatok /ak máte jeho dobrú distribúciu a rozpúšťanie/ a iba bude nižšia koncentrácia, čo rastlinám vo väčšine úplne dostačuje. So zvyšujúcou sa koncentráciou CO2 nútime rastliny k intenzívnejšiemu rastu a to nie je nutné-stále strihať a vyhadzovať množstvo rastlín, no a môže to mať vplyv aj na ostatné živočíchy a mikroorganizmy. Vyskúšajte…
Ak sa chceme pohybovať s Ph nižšie ako je vstup a teda ak nižšie Ph potrebujú ryby, rastliny alebo chceme lepšiu rozpustnosť napr. mikroprvkov, posunieme uhličitanovú rovnováhu kyselinou koncentrovanejšou /H2SO4,H3PO4,HCl-doporučujem striedať, aby sa nehromadili sírany alebo fosforečnany, použitie org. kyselín nie je vhodné a to z dôvodu uvedenom nižšie pri Seiryu stones/ a pridávanie CO2 bude na úroveň nového rovnovážneho stavu-takže sa množstvo pridávaného CO2 z fľaše nezmení. Akvaristi, ktorí nepridávajú CO2 a majú málo alebo vôbec rýb v akváriu, pozorujú väčšie výkyvy Ph z večera do rána a Ph sa posúva zvyčajne hore, kedy sa voda snaží dostať do rovnovážneho stavu CO2 vo vzduchu a dostávame sa zas bližšie na úroveň Ph vstupu. Tento stav záleží aj na množstve rýb a činnosti baktérií teploty atď., pretože ak je rýb viac a baktérie dobre pracujú, tak Ph skôr klesá do rána najmä v low-techu s mäkkou a stredne tvrdou vodou, kde nie sú vysoké HCO3. Ak je to opačne a rýb málo, tak CO2 chýba a Ph ide hore a spotrebúvajú sa HCO3. V takomto stave akvária zapnúť ráno svetlo, bude robiť problémy-minimum CO2 a vyššia spotreba HCO3. Pridanie rýb, ubrať svetlo a trochu viac odpadu je v tomto prípade riešenie, inak budete musieť dopĺňať CO2 umelo, alebo sa potýkať s problémami niektorých viac náročnejších rastlín..
Nechápte to zle, pretože vo svojich článkoch píšem o znižovaní odpadu a teraz radím pridať, nie, pridať len toľko, aby sa odpad nehromadil viac, ako je systém akvária schopný zvládnuť. Ak by som mal v tejto situácii opísať ako je to v mojom prerybnenom akva, tak CO2 pridávam len cez deň. Ráno mám oproti môjmu /vstupná voda Ph 7,5 / novému-upravenému rovnovážnemu stavu kyselinou /Ph7/, nižšie Ph na 6,6 čo je velký rozdiel smerom dole- prerybnené a vyššia činnosť baktérií. Pri svietení a pridávaní CO2 som však na Ph 6,9-7 a dropchecker zelený. Teraz máte návod ako ladiť odpad/CO2/rastliny/svetlo v akváriu. Ideálny stav v mojom akva by bol, keby som mal ráno Ph 6,9-7 bez pridávania CO2 a pri svietení a pridávaní CO2 opäť Ph 6,9-7 a Kh skoro rovnakú cez deň aj v noci. Tento systém sýtenia je funkčný aj pri silnom osvetlení, pretože pri vyššej spotrebe rastlín sa zákonite pridáva viac CO2, lebo je vyššia spotreba, no stále len o 0,1 bodu Ph menej, alebo na úroveň vášho zvoleného rovnovážneho stavu. Vo velmi tvrdej vode a vysokým Kh si musíte pomôcť kyselinou alebo vodou z RO- čítaj dole.
Pri použití kyslých substrátov alebo kyselín /aj humínových z rašeliny alebo dreva/ sa tak posunie v akváriu uhličitanová rovnováha a opäť budeme sýtiť na rovnakú úroveň alebo o 0,1 bodu menej, nového Ph v akváriovom systéme. Tzn. či už Ph znížim kyselinou alebo mi ho zníži substrát či rašelina na napr. 6,5, budeme sýtiť CO2 na Ph 6,5 alebo 6,4. Ak však chcete znižovať uhličitanovú tvrdosť /KH/ prostredníctvom CO2, urobte to radšej destilovanou vodou alebo osmotickou z RO, pri znižovaní s CO2 výrazne zvyšujete jeho koncentráciu vo vode a to môže obmedzovať živočíchy a baktérie.
Poviete si, budeme mať malé koncentrácie CO2 v akváriu a problémy s rastlinami. Nie, nemyslím si, dôkazom, že aj nízka koncentrácia CO2 v systéme akvária nemusí byť problém, je napr. práve nádrž Equilibrium akvaristického špecialistu Larix bez sýtenia CO2 do nádrže a pri tom osadená a fungujúca aj s náročnými rastlinami https://rybicky.net/nadrze/26708, samozrejme s vyváženým hnojením a odpadom /rybami/ a vlastne celým systémom a určite existuje mnoho ďalších takýchto akvárií.
No a na záver naozajstný “oriešok” pre akvaristov s kameňmi seiryu stones a podobnými obsahujúcimi vápenec, tie privádzajú mnohých k šialenstvu, pretože hodnoty Ph a Kh v akváriu skáču hore dole a netušia koľko vlastne CO2 pridať a dospejú k opätovnej prerábke akvária. V prvom rade si treba uvedomiť fakt, že rozpustnosť kalcitu CaCO3 vo vode je minimálna, podstatná je jeho dobrá rozpustnosť v kyseline a aj uhličitej (H2CO3). Druhá dôležitá vec je, že slabá kyselina uhličitá dokáže pohnúť Ph pri tvrdej vode a vysokých HCO3 iba ťažko v silnom pufračnom systéme a preto treba použiť aj silnejšiu kyselinu na úpravu Ph a nie CO2. Ďalšia vec je, že tieto kamene pôsobením kyselín, zvyšujú vodivosť v akváriu /problém s rastom rastlín/ a aj preto je použitie RO výhodnejšie. Takže prevádzka takéhoto akva s tvrdou vodou je závislá na množstve kyseliny /hlavne H2CO3/ vznikajúcej a dodanej prostredníctvom CO2 a silnej inej kyseliny /v mojom prípade H2SO4, príp. HCl, H3PO4 a ich striedanie/ na reguláciu Ph, pretože ak by sme pri tak silnom pufračnom systéme regulovali Ph s CO2, tak by sa to ani nemuselo podariť a otrávime ryby, baktérie, krevetky s CO2 /CO2.nH2O/. To je dôkaz, že rastliny frčia na CO2.nH2O a nie na kys. uhličitej, pretože v takomto prostredí je neutralizovaná, Ph sa skoro nepohne a Kh/HCO3/ ide hore, no a dropchecker žltne a žltne a katastrofa je na svete.
Čo s tým?
V takýchto nádržiach by som doporučil ryby vôbec nemať alebo iba veeeľmi málo a nepoužívať organické substráty inak musíte vodu upravovať RO. Baktérie a ryby a aj rastliny v noci produkujú CO2, to sa nespotrebúva rastlinami a počas noci ukladá do HCO3 /tie však tiež baktérie aj v noci spotrebúvajú/ a vo vode sa koncentruje CO2.nH2O, ak je však rýb a odpadu menej, nekolíše tak Ph a hlavne Kh do rána /samozrejme pri vypnutom sýtení CO2 v noci/ ak máte zásaditú a tvrdú vodu, v mäkkej a kyslej pridávaním CO2 Ph, Kh klesá – no so Seiryu kameňmi Kh trochu stúpne a je stabilnejšie-nevyčerpá sa. Čím je rýb a činnosť baktérií väčšia, tým viac sa to prejaví na kolísaní hodnôt v takejto vode. Cez deň počas sýtenia CO2 si Ph držíte pridávaním CO2, no keď ho vypnete, tak sa to začne – ráno máte Ph vyššie a pridávaním CO2 to nejde stláčať dolu-bolo by ho moc.Tu ani sýtenie nonstop a Ph kontroler nie je riešenie /stále hovorím o tvrdej vode s vyšším Kh/, pretože Ph kontroler nezohľadňuje Kh iba Ph a koncentrácia CO2 môže stúpnuť tak, že bude do rána po rybách a Kh bude tiež niekde inde.
Cez deň pri vhodnom opatrnom sýtení sa CO2 spotrebúva, nevzniká veľa H2CO3 a preto sa zbytočne neukladá do HCO3 a tak sa nám Kh aj Ph darí udržiavať na požadovanej hodnote. Ak v tvrdej vode Kh stúpa, Ph sa drží alebo slabo klesá, je CO2 moc v oboch prípadoch, pretože buď je CO2/H2CO3/ v systéme veľmi veľa a pohne Ph dolu, alebo je H2CO3 menej ale stále prebytok a ukladá sa do HCO3 a Kh sa zvyšuje a vtedy Ph nemusí stúpať drží sa/aj vtedy treba ešte trochu CO2 ubrať !!/. Tzn. že pri sýtení CO2 v tvrdej vode musíte sledovať oba parametre vody aj Ph a Kh /Ph kontroler + test Kh/ a dropchecker /zelený/. Ak sýtite CO2 veľa v mäkkej vode s málo HCO3, tak vám klesá Ph aj Kh. Takže ak sa nám hodnota Ph nepohne počas dňa ani o 0,1 bodu a ani Kh, je v akváriu CO2/CO2.nH2O/ pre rastliny akurát-vyhovuje spotrebe a nehromadí sa ani nechýba, nehýbu sa ani parametre vody a drop by mal byť tiež zelený. Chce to trochu trpezlivosti pri nastavovaní. Takže to máme cez deň, no a to čo sa deje v noci ovplyvniť nevieme a preto v tvrdej vode buď ráno /tesne pred svietením/ doladíme-znížime Ph kyselinou /H2SO4,H3PO4/ a upravíme Ph na hodnotu z predchádzajúceho dňa, alebo príjmeme nový stav Ph a HCO3 / Kh / v nádrži, ktoré budú vyššie / Kh podľa rýb, odpadu a činnosti baktérií-málo neklesá a veľa klesá, ovplyvňujú to však aj organické substráty / a ideme ďalej až do ďalšej údržby s výmenou vody na konci týždňa. V oboch prípadoch s pridávaním CO2 z fľaše už nehýbeme-pre rastliny je to nastavené a majú dostatok, iba ak by sa zvýšilo svetlo a masa rastlín-to odsledujete počas dňa ak by sa pohlo Ph-Kh z rána-doladíte CO2 a dropchecker musí byť zelený, pri žltom ubrať CO2 tiež a doladiť na požadované Ph kyselinou. Ako upraviť Ph v rôznych systémoch kyselinou som vysvetlil aj tu: Akvárium podľa systémov Jarden Sk.
Pokus s CO2 a upravovaním hodnôt Ph a Kh kyselinou som opísal nižšie.
Týmto pokusom som dokázal, že CO2 v akváriu je využitelné ako v mäkkej tak v tvrdej vode a na jeho množstve /koncentrácii / v akváriu nemá vplyv mäkká či tvrdá voda, ale iné faktory / teplota, tlak, prúdenie, spotreba rastlín, činnosť baktérií…/.
Zároveň som dokázal, že tvrdenie, že voľný rozpustený CO2 a uhlík z neho rastliny spotrebovávajú z H2CO3, je minimálne nepresné, pretože v zásaditom prostredí a tvrdej vode s vyššími hydrogénuhličitanmi to je podľa mňa nemožné a preto rastliny využívajú CO2.nH2O samotný a nie CO2.nH2O+H2CO3 ako uvádzajú niektoré aj odborné pramene. Vzniká tu tak priestor pre odborníkov, ako analyticky dokázať ich samostatné pôsobenie vo vode.
CO2 v akváriu pokus.
Založil som akvárium, so substrátom Volcano black, Seiryu stones a s rastlinami Elatine hydropiper , Hemianthus cal. “Cuba”, Blyxa japonica, Blyxa novoguinensis, Hygrophila cor.”Minima”, Microsorum Windelow a Microsorum pteropus … Akvárium má 450l, CO2 z flaše a hnojenie PMDD. Filtraćia 2x Eheim profesionel 3 a 4. Svetlo 6x 80W T5 žiarivky s postupným rozsvecovaním po dvoch žiarivkách.
1.fáza:
Akvárium bola osadené rastlinami a ryby neónka červená pridávané po asi 2 týždňoch aj s krevetkami. Parametre vody: tvrdá voda Gh 14,5, Kh 10, Ph 7,5. Celé akvárium svietilo najprv pri nižšom svetle 2x80W T5 a neskôr aj 4x80W a viac aj 6x80W. Používam krycie sklá. Pre distribúciu CO2 z fľaše vnútorný atomizér Bazooka.
Poďme k CO2, to som pridával do akvária tak, aby sa hodnota Ph počas svietenia nemenila a nekolísala ani Kh a tak som ho aj nastavil a už nemenil jeho nastavenie a iba kontroloval stav na Ph kontroleri /nie je prepojený s fľašou CO2/.
Pridávanie CO2 som vychytal, takže sa hodnoty počas svietenia nemenili a držali na Ph 7,5 a Kh sa posunulo iba o 1, ráno 9 dolu a po svietení na 10, takže stabilita aj pri Seiryu stones. Ráno bolo Ph 7,7 a Kh 9 a pred svietením som ho vždy posunul kyselinou na Ph 7,5 a to sa držalo a opakovalo stále dokola každý deň. Prečo som takto sýtil, je opísané v článku a rastlinám to úplne stačilo a nevykazovali žiadne nedostatky. Ako “kontrolu” tam mám zavesený dropchecker, je zelený.
2.fáza:
Veľmi zaujímavé bolo sledovať Ph, keď som ho posunul pre lepší rast rastlín na 6,9 opäť kyselinou po výmene vody. Spotreba CO2 začala stúpať a aj Ph. Prekvapivé nie? Väčšina akvaristov by tvrdila, že vo vode s nižším Ph a Kh sa bude sýtiť menej CO2 ako v tvrdej s vyšším Kh, no opak bol pravdou. CO2 som musel počas rovnakého svietenia ako predtým dvakrát opatrne pridávať aby som udržal 6,9 a Kh bolo 9 a tak vyššie sýtenie nebolo spôsobené nižším Kh alebo Ph, ale zrejme vyššou spotrebou rastlín v dôsledku vhodnejších podmienok. Rastliny museli začať viacej spotrebovávať CO2, pretože ak by to bolo kameňmi alebo neutralizáciou H2CO3 HCO3, tak by sa Kh určite posúvalo výraznejšie, no to sa nestalo. Kolísanie Ph a CO2 počas noci, bolo porovnateľné, pretože tieto výkyvy neboli výrazne iné-Ph sa ráno posunulo o 0,2 hore a Kh o 1 dolu. Dropchecker opäť stále na zeleno.
3.fáza:
V ďalšej fáze nastal okamih, kedy mi trochu “ušla ruka” a pridal som viac H2SO4 ako by som chcel a Ph sa dostalo na 6,5 a Kh na 6 /rozpustili sa HCO3/. Na druhý deň bolo zaujímavé zistenie, potom čo som znížil omylom Ph na 6,5, ráno bolo 7,1, no keď som odmeral Kh ostalo na úrovni cca 6 pri tomto systéme sýtenia. Vysvetľujem si to tak, že činnosť baktérii v noci v akváriu vzhľadom na málo rýb, tiež nespotrebuje veľa HCO3 a logicky ani neprodukuje veľa CO2 a tak KH stojí na rovnakej hodnote. Ph sa však pohlo výrazne o 0,6 bodu, čo je podľa mňa spôsobené výrazným vyčerpaním /prúdením/ CO2 zo systému a silnejším pufrom a rozkladom kyseliny, činnosť baktérií a živočíchov predsa len niečo dodala a tak sa nestihlo Ph posunúť až k rovnovážnemu stavu na Ph vstupnej vody. Ph som opäť tesne pred rozsvietením cca o pol jedenástej doobeda upravil kyselinou na 6,8 a Kh od ranného merania sa zo 6 skoro neposunulo vzhľadom aj na malé množstvo pridanej H2SO4. Teraz už systém preberá do správy CO2 z fľaše, ktoré ide cca od 10 hod. a udrží stav Ph 6,8 až do vypnutia svetiel a ukončenia sýtenia CO2. /
Dôležité pre prevádzku v tvrdej vode s vyšším Kh:
Ak sa Ph pohne hore a Kh sa nepohne /záleží od množstva rýb a činnosti baktérií ak je málo = Kh je rovnaké alebo ide dolu, viac = Kh aj Ph stúpne do rána/ – pridáme kyselinu na úpravu Ph pred sýtením – ak je tento stav počas sýtenia, ešte treba pridať trochu CO2. Ak sa Ph pohne a Kh ide hore počas sýtenia – uberáme CO2. Ak sa pohne Ph hore a Kh klesne počas sýtenia – pridáme CO2. Ak sa pohne Ph dolu aj Kh dolu počas sýtenia- veľa CO2-ubrať.
Záverom by som zhodnotil pridávanie CO2 do akvária tak, že koncentrácia CO2 v akva pri prevádzke s Ph 7,5, Kh 9 a pri 6,5, Kh 6 sa zmenila pravdepodobne iba väčšou spotrebou rastlín pri vhodnejších podmienkach nižšieho Ph a teda 6,5-6,9, kedy som musel CO2 pridávať a nie uberať a nebola ovplyvnená zmenou hodnôt Ph a Kh systému ako by sa očakávalo a teda so znížením hodnôt aj zníženie množstva pridávaného CO2.
Ešte dodatok k regulácii Ph kyselinou, nie je vhodné používať pri Seiryu stones org. kyseliny /ocot, kys. vínna, citrónová../ iba ak na stimulovanie baktérií, pretože sú tieto kyseliny slabé /nízka koncentrácia/ a stúpa pri nich koncentrácia CO2 v akváriu vplyvom baktérií, no Ph sa neudrží dlho a má tendenciu stúpať a aj keď sú schopné Ph dočasne znížiť, vplyvom silného pufr. systému však len krátkodobo, lebo sa pomerne rýchlo rozkladajú a koncentrácia CO2/CO2.nH2O/ stúpne a môže sa vám stať, že drop bude žltý v dôsledku presýteného akva /CO2.nH2O/ z bakteriálnej činnosti a pridávaním CO2 z fľaše, ale Ph bude trochu stúpať. Šialené, ale píšem z mojej skúsenosti /org. kyselina sa rozložila-Ph mierne stúplo /H2CO3 je slabá/ ale CO2.xH2O je v akva dosť, takže treba spustiť pridávanie CO2 neskôr a Ph upraviť anorg. kyselinou/. Pri rozpustení HCO3 kyselinou, sa neuvolní veľa CO2 do systému. Použitie koncentrovanejšej anorg. kyseliny je preto výhodnejšie, lebo je stabilnejšia a nestimuluje baktérie org. uhlíkom a teda systém je závislý z väčšiny na CO2 dodávaného z fľaše. Je tu však tiež značná nevýhoda, pretože použitie H2SO4 alebo H3PO4 prináša so sebou ďalšie komplikácie spojené s vyššími síranovými a fosforečnými iónmi, kedy pri nadbytku napr. síranov sa začnú tvoriť hnedé riasy a ďalšie a tiež to prináša problémy s činnosťou baktérií. Všetko má svoje pre a proti, takže demineralizovaná a mäkká voda je pri použití kameňov uvoľňujúcich vápnik najvýhodnejšie riešenie a tak použitie chémie je minimálne. Som presvedčený, že za problémovým rastom rastlín v akváriu s tvrdou vodou, nie je diskutované pridávanie CO2, ale súvisí s koncentráciou a množstvom iónov, ktoré sa uvoľňujú pri sýtení CO2 hlavne v tvrdej vode, pri použití kameňov uvoľňujúcich Ca+, Mg+/napr. Seiryu/ a ďalšom pridávaní Fe+,Cu+ … Práve nárast iónov priamo súvisí so zlým rastom rastlín a činnosťou baktérií a dôsledkom-riasami. Takže ak nechcete alebo nemôžete vodu zmäkčiť RO alebo mäkkou vodou, výborný a účinný spôsob je použiť rašelinu, jej účinok na Ph je krátkodobý rovnako ako jej farbenie vody /po troch výmenách počas týždňa nemá voda hnedé sfarbenie/ avšak schopnosť viazať ióny pretrváva aj dlhšie /pre baktérie je ťažko rozložiteľná/ a považujem ju za najlepšie riešenie vo veľmi tvrdej vode a do filtra jej dávam polovicu filtrácie /granulovanú do sieťky-tretinu do koša, pretože nasiakne a zväčší objem 2krát a hrozí zdeformovanie košov a prasknutie filtra/.
Takto chápem problematiku CO2 v akváriu ja a neviem to už lepšie vysvetliť, možno sa aj mýlim, ale musíte niečo aj sami..
“H2CO3,
je ako bója na mori,
iba označuje,
čo vo vode je.”
11.3.2022
Jarden Sk
Užitočná a použitá literatúra:
https://is.muni.cz/el/1431/jaro2014/C5760/um/Texty/CO2_ve_vode.pdf
http://lences.cz/domains/lences.cz/skola/subory/Skripta/BC03-Chemie%20a%20tecnologie%20vody/chemie%20a%20technologie%20vody%20-%20Vodarenstvi.pdf
https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kag/Zam-Plesch/Systemanorgchem.pdf
http://www.szu.cz/uploads/documents/chzp/voda/pdf/bv_co2.pdf
https://quizlet.com/397379742/formy-co2-ve-vode-a-jejich-dopad-na-chemicke-vlastnosti-vody-flash-cards/
http://maniakva.sweb.cz/chemie4.htm
D.L. Walstad: Ekológia rastlinného akvária
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hydronium
https://is.muni.cz/th/aya3x/resers.balazik.pdfhttp://kmti.szm.sk/ch-p8.pd
fhttp://kmti.szm.sk/ch-p8.pdf
https://www.dkubinsky.sk/kniznica/skola/studijnematerialy/Kontaminacia_ekosystemov_1.pdfphp https://www.golias.net/akvaristika/experimenty-sekundarni-ionty.php http://maniakva.sweb.cz/raselina.htm
3 Komentáre