Osvetlenie akvária – iný pohľad

Ahoj v tomto článku sa budem zaoberať skôr vplyvom osvetlenia na procesy v akváriu a technické otázky nechám na iných odborníkov.

Ešte pár rokov späť bola zaužívaná téza a myslím že ešte stále platí, že rastliny sú schopné využívať svetlo do maxima 1,5W/L /pri aj silnejšom svietení, nie je fotosyntéza schopná prebiehať rýchlejšie a rastliny tak využiť ešte silnejšie svetlo/, čo platilo pre žiarivkové svetlá. Dnes keď je všade skôr led osvetlenie je problém sa riadiť nejakým svetelným pomerom W/L a meria sa intenzita osvetlenia prístrojmi napr. Parmetrom ktorým dostanete nejaké hodnoty namerané na dne akvária avšak presnejšiu hodnotu pre maximum osvetlenia pre rastliny v akva nepoznám a keďže používam stále ešte T5 žiarivky v akváriu, tak idem podľa starého pomeru W/L. Už vo svojom inom článku “Obmedzenie rastu rastlín” som načrtol možnosti svietidiel do budúcna a popísal vplyv svetla na rast rastlín pri mojich pozorovaniach, avšak pri pokusoch s prachovou riasou som dospel ešte k oveľa zaujímavejším zisteniam, napr. vplyvu svetla/času a intenzity svietenia/ na prachovú riasu a iné zelené riasy a položil si otázku: Aký je vplyv osvetlenia na činnosť baktérií?

Najprv by som začal s riasami, to že viac svetla spôsobuje riasy, nie je tak celkom pravda, svietil som v akváriu aj 1,1 W/l a riasy neboli, ale zároveň svietil som len 0,5W/L a rias bolo plné akva, takže logicky, svetlo je len sprievodná príčina rias v akváriu a tou hlavnou je podľa mňa org. znečistenie /o tom som už písal v inom článku/.Pri mojom pokuse s prachovou riasou som sa všemožnými spôsobmi pokúšal znižovať org. znečistenie pomocou filtrácie, no nepodarilo sa to a jediným spôsobom ako ho dostatočne znížiť bola výmena vody/ na lepší spôsob som zatiaľ nenarazil/. Z toho vyplýva, že ak prerybníte akva je najúčinnejší, najrýchlejší a pravdepodobne aj najlacnejší spôsob udržania kvality vody jej výmena -samozrejme za predpokladu, že tam nenalejete novú, ktorá obsahuje tiež org. znečistenie a má vysoké CHSK.

Ďalším zistením bola závislosť rastu prachovej riasy na vyššom org. odpade a osvetlení, najprv som svietil cca 10 hodín na moje 450l akva a postupne od dvoch 80W žiariviek som po dvoch hodinách pridal ďalších 160W, potom som o hodinu pridal na maximum a teda svietil spolu 480W a po hodine zase dolu 320W až som ku sklonku svietenia svietil poslednú hodinu 160W. Toto svietenie som prevádzkoval asi rok lenže pridal som ryby a počty krevetiek sa tiež zvýšili lebo sa množia velmi rýchlo a začali problémy s prachovou riasou a ruduchou-čo je jasná známka velkého org. znečistenia v akva/údržba 1x za týždeň a výmena 1/2 vody/.

Keď som prachovú riasu porazil, nebolo to len znížením org. znečistenia, ale aj úpravou svietenia, čo je velmi zaujímavé vo vzťahu k riasam a existuje podľa mňa súvislosť medzi dĺžkou osvetlenia, jeho intenzitou a rastom rias aj za prítomnosti vyššieho org. znečistenia. Práve pomer množstva org. znečistenia a dĺžky osvetlenia môže a pravdepodobne aj hrá veľkú úlohu. Toto je veľmi zaujímavé pre boj so zelenými riasami !

Nové svietenie už aj pri vyššom org. odpade som upravil na jeden a pol hodiny 160W, potom hodinu 320W, potom 2 hodiny 480W a zase dolu a teda hodinu 320W a 1,5 hodiny 160W a vypnutie-tma/ denné svetlo v miestnosti/ teplota rovnaká a možno trochu vyššia ako predtým 26st.C. Takže spolu som svietil len 7 hodín žiarivkami, ale plné svietenie 480W predĺžil o hodinu.

Ak teda máte v akva rastliny, ktoré vyžadujú silné svetlo a presvietenie až na dno, je jediná možnosť ako im ho dopriať aj pri väčšom organickom znečistení pridaním na krátky čas 2-3 hodiny na max. výkonu svetiel a ubrať dobu celkového svietenia. Pri tomto spôsobe svietenia dostanú rastliny veľkú dávku svetla, musíte mať samozrejme v tej dobe aj dostatok CO2 poruke v akva a nahnojené, riasy tak nemajú toľko času a svetla aby sa rozbiehali rýchlejšie. Práve pri prachovej je to markantné, pretože sa tvorí na biopovlaku na skle či rastlinách a ten obsahuje org. znečistenie, ktoré baktérie rozkladajú a riasy využívajú. Baktérie pracujú nonstop na rozklade, avšak riasy zrejme potrebujú na rast dlhšie svietenie a krátke aj keď silné ich síce nakopne, ale nestačí pravdepodobne na dostatočné cyklenie ich rastu. Rastlinám to však evidentne stačí, vytvoria vo chvíli intenzívneho svetla obrovské množstvo kyslíku-akvárium je zamorené bublinami, zásobia tak dno a a filtre kyslíkom, povzbudia viac baktérie k rozkladu odpadu a idú naozaj na plné otáčky a je logické, že si potom potrebujú odpočinúť. Každý stroj ak ide na plné gule potrebuje pozvoľne vypnúť, aby sa trochu schladil pomalým chodom, aj turbu v aute tak predĺžite životnosť ak necháte motor pred vypnutím trochu bežať po rýchlej či dlhej jazde.

Pre činnosť baktérií je kyslík dôležitý a pri krátkom svietení, je práve toho kyslíku neskôr po zhasnutí zrejme podstatne menej, preto pridanie trochu peroxidu do jednej pumpy dávkovača hnojiva na večer by som považoval za zaujímavé alebo spustenie vzduchovania do akvária.Takto povzbudíme baktérie nielen pre biologické procesy v dne, na povrchoch, ale aj vo filtroch napr. aj pre príp. Jardenovu filtráciu a tie budú potom lepšie fungovať. Preto som absolútnym zástancom ochrany biologických procesov v akváriu a odporca používania tekutého uhlíku v akva. Malo by to fungovať aj pri vláknitej riase.

Po napísaní článku o Biofilmoch, sa udiala v akváriu zaujímavá vec, keďže stále nemám doriešený problém s odpadom, tak sa sem tam objaví slabšia slepá hladina, lenže tentokrát som vymenil všetky žiarivky za nové/dĺžka svietenia je na 6 hod./, lebo staré už nedávajú takú intenzitu svetla. Zaujímavé bolo, že po výmene žiariviek okrem toho že rastliny ožili a sú farebnejšie, tak mastná hladina zmizla-nemohlo to byť jej silnejším osvetlením a obmedzením baktérii na hladine a vo vode? To čo som uviedol o EPM v článku Biofilmy, že matrica/sliz/ chráni baktérie pred UV žiarením, je zrejme tiež len do určitej intenzity svetla. Silné UV svetlo baktérie zničí a slabšiemu odolajú a keďže v riekach, rybníkoch či jazerách sú hlavne na pevných podkladoch a teda skôr dne a predmetoch na dne, sú hlbšie vo vode a nie sú vystavené takému silnému žiareniu a svetlu vôbec-vo väčších hĺbkach je už skôr tma. Možno ani to tak nie je a hľadajú si určitú hĺbku a miesta, kde ešte nepáli tak slnko a kde je dosť kyslíku, lebo pri dne ho asi moc nebude… Lenže v akváriu pálime do akva dosť silné dávky svetla až na dno a docela aj dlho/väčšina akvaristov svieti aj 8-12 hod./, je naozaj na zamyslenie, či to výrazne neobmedzuje prácu baktérií. Uff, chcelo by to laboratórny pokus, alebo nejakú štúdiu…

Ak sa pozriete na prierez dna cez sklo akva, vidíte, že svetlo pri svietení preniká do vrchnej vrstvy substrátu a často je možné pozorovať nielen nános detritu v tejto vrstve ale aj riasy ba dokonca baktérie/sinica/. Preto aj tá moja otázka v súvislosti s baktériami. Zatiaľ zrejme zostane nezodpovedaná. Má svetlo osvetľujúce rozkladné baktérie nejaký vplyv na ich činnosť? Práve v tejto vrstve sa nachádzajú rozkladné aeróbne baktérie.Zlepšuje alebo zhoršuje ich prácu? Baktérie hynú pod UV svetlom a keď používate UV lampu ako súčasť filtrácie, tak tie vo vode vyzabíjate, takže logicky by malo byť svetlo zhoršujúci stav pre činnosť baktérii. Aj umelé svetlo obsahuje UV zložku svetla a preto si myslím, že svetlo má na baktérie skôr negatívny vplyv a záleží do akej miery, pravdepodobne baktérie osvetlenie úplne nezabíja, ale spomaľovať ich činnosť a množenie by mohlo… Paradoxne som narazil na produkt od jednej firmy a obsiahnuté fototrofné baktérie / používajú slnečné žiarenie ako zdroj energie/a fotosyntetizujúce baktérie/nevyrábajú kyslík/, v ich technológii však pracujú lepšie za svetla, takže je to mimoriadne zaujímavé a skúsil som ho, aby som dokázal znížiť org. znečistenie.
Velmi zaujímavý je z pohľadu svietenia a filtrácie/nefiltrácie/ článok od Jirku Ščobáka v časopise Akvárium č.48/2020 o kyslíku, kde má nádrže v ktorých svieti aj viac ako 12 hodín, tu meral vysoké hodnoty kyslíku, avšak má vplyv takéto svietenie na vitalitu, životnosť rastlín a môže ovplyvňovať činnosť rozkladných baktérií?- myslím že áno. Veľa kyslíku v akva je spojené s výbornou činnosťou aeróbnych baktérii, rýchlejšie rozloženie odpadu, minimum odpadu pre riasy, avšak je to len jeden uhol pohľadu, čo to urobí s rastlinami a ich schopnosťami /prijímať živiny, množiť sa, rýchlosť a robustnosť rastu, vyfarbenie…/?

Pracujú baktérie pod svetlom lepšie ako v tme našich filtrov? Čo ak je to ešte s tými baktériami a rastlinami celkom inak a rastliny dokážu pri krátkom, no velmi intenzívnom osvetlení naakumulovať energiu zo svetla a potom zvládajú fungovať aj v prítmí až do ďalšieho svietenia a baktériám vyhovuje viacej tma a teda zintenzívnia prácu ak do akva dlhšie nesvietime počas dňa. O tom, že ak má akva dosť kyslíku po svietení, má dosť kyslíku aj ráno, priniesol dôkaz J. Ščobák v už spomenutom článku citujem: “Zjistil jsem, že v akváriích s dostatkem kyslíku na konci světelné periody je dostatek kyslíku i na konci noční periody”.

Logicky viac svetla=viac kyslíku z rastlín – ale čo ak máme kyslíku dosť, ale spomaľuje činnosť baktérii veľa org. odpadu alebo málo tmy?

No nie je tá akvaristika nádherná a že high-tech aquascaping je vrchol? Takýchto otázok s očakávaniami bude ešte mnoho – je to ďalší rozmer a môže sa stať, že dosiahnete vrchol už v základnom tábore…

8.6.2021 Jarden Sk

jarden
administrator

Podobné články

Pridaj komentár