Jardenova filtrácia

Jardenova filtrácia /Jarden Sk/

Ahoj, v tomto článku by som priblížil podstatu Jardenovej filtrácie a načrtol možnosti na jej zveľaďovanie.
Takže ako som už spomenul v článku Vplyv filtr. médii na zníženie org. znečistenia, princípom tejto filtrácie je využitie rozkladných organizmov, baktérii /dekompozície a iných/ na zachytávanie org. znečistenia z akvária vo filtri. Jedná sa o mechanickú filtráciu aj keď bakteriálne procesy prebiehajúce vo filtri a na jeho stenách či príslušenstve filtra nie je možné celkom vylúčiť a teda z časti aj biologickú, ktorá však nie je primárnou v tomto type filtrácie. Logicky použitie chémie ako tekutý uhlík a UV lampy je nežiadúce max.veľmi krátkodobo a dôležitá je práve intenzívna činnosť baktérii a ich množenie či pridávanie do vody.

Ako som už spomenul vo vyššie uvedenom článku, baktérie sú schopné odpad obaliť a “nalepiť” na seba -začať rozkladať a táto ich činnosť je hlavným predmetom Jardenovej filtrácie-zachytiť čo najviac org. znečistenia aj tých najmenších čiastočiek vo filtri prostredníctvom týchto organizmov a aj prostredníctvom vhodného mechanického média a potom ešte pred tým, než by sa odpad rozkladal a rozbehli tak ďalšie procesy dekompozície a mineralizácie príp. iné, sa médiá vymenia alebo očistia/zatiaľ cca do týždňa od vloženia do filtra/ od org. odpadu vrátane baktérii na ktorých je uchytený. Ide o mechanickú filtráciu bez ďalšej biologickej aj keď tá určite prebieha, ale vzhľadom na časté čistenie či výmenu médii odstraňujeme odpad z akvária preč a teda neprebiehajú všetky procesy rozkladu odpadu vo filtri ako pri biologickej, kedy je odpad súčasťou systému  /nitrifikácia prebieha určite  a v dne to bude fungovať všetko bez zmien/, avšak pomocou baktérii /+biopovlaku na biomédiu vo filtri/ sa voda od org. odpadu vlastne filtruje. Regeneráciou biomédia v Save /chlórnan sodný+ neutralizácia chlóru/ alebo poriadnym očistením média cca do týždňa, sa tak vytvorí účinnejšia nová, nezanesená a lepivejšia vrstva nového biopovlaku za niekoľko hodín. Proces rozkladu odpadu až k celkovej mineralizácii nejaký čas trvá a ten v high tech akvaristike nemáme, pretože odpad a aj ten nedostatočne rozložený začnú využívať riasy. Vo vode akvária je odpadu dosť a baktérii málo, ale keď ho spojíte s baktériami vo vode alebo na podklade/biomédia/ ako v prípade Jardenovej filtrácie vo filtri, je odfiltrovateľný. To je celá finta a princíp Jardenovej filtrácie a zostáva vyladiť zloženie médii príp. prúdenie tak, aby bol tento efekt čo najúčinnejší.

Použitie iba filtračnej vaty vo filtri je neúčinné a popísal som ho v článku a použitie poréznych médii alebo inertných ako je pemza, Matrix, štrk, keramzit a podobne spolu s vatou má efekt a výsledky, ale nie dostatočné na to, aby perfektne zvládol prerybnené alebo viac zarybnené high-tech akva.

Jardenova filtrácia môže bez problému fungovať aj v lowtechu, kde sa najčastejšie používajú molitany, avšak podmienkou je čistiť filter každé 3 dni a to poriadne, ak sa teda nejedná o kanistrové filtre a nedá sa dosiahnuť max. výkonu tejto filtrácie- teda možnosť zabezpečiť filtráciu okrem biomédia aj vhodnou tkaninou s vatou, funguje to aj pri slabšom svetle, lebo som to testoval na low-techoch mojej dcéry, kde má pávie oká a krevetky… Predfilter na saní+biomédium/regenerované/vo filtri+vata+molitan= čistenie každý tretí deň/všetko/. Silné prúdenie+výmena 1/2 vody na konci týždňa a opät vyčistenie filtrov+hnojenie. Na podporu bioprocesov v týchto akva pridávam ocot v hnojive a zvlášť trochu peroxidu zároveň. Chytáte sa za hlavu? Nech sa páči vyskúšať…

Stále sa nemôžem ubrániť dojmu, že baktérie síce pracujú nepretržite v akva ak nie sú obmedzené chémiou, ale práve množstvo odpadu je brzdou ich činnosti a už som to niekde v článkoch spomenul, že práve pomer množstva odpadu a baktérií je rozhodujúci /aktuálne je to potvrdené zo zdroja uvedeného na konci článku-pozri Bioreaktory/. Ako je možné, že ak máte v akva dostatok kyslíku tak vám baktérie nestíhajú rozložiť všetok odpad resp. nestíhajú sa prispôsobiť v rozklade odpadu vznikajúcemu v prerybnenom akváriu? Čas trvania rozkladu odpadu je proti nám. V prerybnených nádržiach sa odpad najmä z rýb tvorí neustále aj pri minimálnom /nutnom/ kŕmení a teda účinnou možnosťou je ho znížiť výmenou vody alebo pridaním živých baktérii a kyslíku- na nič iné a funkčné som neprišiel. Tak ako majú rastliny pri fotosyntéze svoje limity, myslím, že u baktérií to bude rovnako a preto pridávanie kyslíku, uhlíku alebo odpadu k urýchleniu rozkladu a ich množenia má tiež svoje hranice-rýchlejšie to nebude ako to je a treba pridať množstvo živých kultúr, tzn. že platí zrejme predošlá moja veta. Akonáhle dôjde k nárastu org. znečistenia tzn. zmene pomeru baktérie /odpad, spomalia baktérie aj rastliny a je zle. Táto nerovnováha je počiatkom apokalypsy akvária a ani minimálne svetlo to nevyrieši tu narážam na low-techy akože bez rias, pri veľkom odpade a skoro žiadnom svetle s minimom rias. O tomto jave v akváriu mám však aj ďalšiu moju teóriu, ktorá priamo s Jardenovou filtráciou súvisí: “Pri náraste organického znečistenia v dôsledku prerybnenia a zároveň aj pri dostatku kyslíku v akváriu sa problém odpadu, rias a rastu rastlín nezlepší, pretože je v akváriu priveľa org. odpadu a baktérie sa nemnožia tak rýchlo resp.nerozkladajú ešte rýchlejšie odpad/majú tiež svoje limity/ a nemajú kde vytvárať nové kolónie/biofilmy/ v akváriu, pretože plochy sú už biofilmom obsadené a tu vidím možný problém. Preto očistenie skiel, povrchov, hadíc a odkalenie s výmenou vody tento problém rieši, avšak iba dovtedy, kým sa opäť neosídlia všetky povrchy, naberú/nalepia/ org. znečistenie a to sa nezvýši tak, kedy sa opäť tento proces pribrzdí. “Deje sa to pomerne rýchlo a takto očistené akva s údržbou vydrží asi 2-3 dni/záleží na rýchlosti vznikajúceho org. znečistenia/ a opäť sa kvalita vody zhoršuje/spomaľovanie rastlín, rast rias…/, takže tvorba nového biofilmu v zabehnutom akva prebieha veľmi rýchlo.

Činnosť baktérii v prostredí s vyšším Ph /7 a viac/ je priam raketová, no a v akváriu napr. Malawi, kde je málo alebo vôbec rastlín a celý systém ide na baktériách, môže nastať veľký problém s kyslíkom po poriadnej údržbe. Problém nie je v tom, že sa baktérie zničia alebo zníži sa ich množstvo vyčistením filtrov ako by mnohí tvrdili, to by stúpli hodnoty amoniaku, príp. NO2, ale myslím si že práve v tom, že po vyčistení filtrov a akvária naraz, dôjde k enormnému osídľovaniu povrchov akvária a tvorbe biofilmov v prostredí /akvária+filtrov/. Tento raketový nástup činnosti baktérií v systéme, vytvorí za pár hodín a najskôr v noci taký deficit kyslíku, že ani symbolické vzduchovanie a filtrácia/prúdenie/ nemusí stačiť, pri malej výmene vody a množstve pomerne veľkých rýb.

Preto opakujem už z iného môjho článku, peroxid vodíku/H2O2-3 percentný/ by mal mať každý akvarista poruke vo svojej výbave. Pri max. dávkovaní 30ml/100l /deň, nič rybám nehrozí a stačí úplne aj polovičná dávka aj na noc aby ste tieto stavy pri väčšom čistení a zarybnení zvládli, príp. čistiť takto filtre postupne, najprv jeden a druhý o týždeň. Ja čistím filtre týždenne a aj sklá a tento prípad sa mi stal a to mám rastlinné akvárium a už si na to dávam veľký pozor.

Po napísaní článku o biofilmoch sa vraciam opäť sem k Jardenovej filtrácii a doplním pre tých, ktorí o tomto pochybujú, doporučujem môj článok o biofilmoch “Biofilmy v akváriu” a nižšie uvedené zdroje a spomeniem aj ďalšiu moju teóriu:

“Akvárium je obrovský systém biofilmov.” Ten kto používa chémiu, činnosť tohoto systému výrazne redukuje. Biofilmy sa obnovujú a baktérie v biofilmoch sa množia, až kým neobsiahnu všetky plochy akvária a ich určité množstvo v biofilmoch, tento proces spotrebuje kvantá kyslíku a keď sa zastaví a biofilm sa už nemá kde tvoriť lebo je všade, spomalí a už sa len zväčšuje alebo zmenšuje, spotrebúva viac či menej kyslíku, živín a odpadu podľa podmienok v akváriu . Ak tento stav svojou činnosťou narušíme a napr. očistíme plochy pre osídlenie, odkalíme, očistíme sklá alebo hadice, naštartujeme činnosť baktérii a osídľovanie a aj vyššiu spotrebu kyslíku a energie pre baktérie. Toto si treba uvedomiť a naučiť sa pracovať s baktériami /biofilmami/ v akváriu a …KYSLíKOM.
Jardenova filtrácia rieši síce elimináciu odpadu uchyteného na kolóniách baktérii, ale tie sú vo veľkej miere na médiách filtra alebo skle, rastlinách či substráte a vo vode ich je málo, preto pravidelné pridávanie baktérii aj do vodného stĺpca by malo účinnosť filtrácie zvyšovať a aj zvyšuje-to som vyskúšal, odstraňuje sa tak nielen slepá hladina, ale aj problémy s prachovou riasou a iné súvisiace s odpadom.

Jardenovu filtráciu som teda ešte vylepšil a to tak, aby sa baktérie spájali s odpadom viac už vo vode- začal som pridávať do vody bakteriálny produkt /živé aktivované baktérie-ČOV-ky používajú niečo podobné emulziu baktérií + kalu/žrádla//, ktorý nielenže sa používa pre rozklad org. odpadu, ale pomôže spájať baktérie s odpadom už vo vode pre jeho odfiltrovanie. Tak sa bude odpad lepšie rozkladať nielen v dne a povrchoch pomocou špeciálneho či pridaného zloženia baktérií, ale aj pravidelným pridávaním baktérii do vody a zvýšením množstva kyslíku, by Jardenova filtrácia mala byť dokonaná, baktérie sú totiž živé a teda pracujú okamžite po naliatí do vody/spájajú sa s odpadom hľadajú ho a množia sa/-pri prerybnení je dobré v malých dávkach pridávať denne a treba zabezpečiť veľa kyslíku, inak hrozí jeho prudký pokles a dusenie rýb/tiež mám vyskúšané/. Nie každý produkt na trhu funguje a preto treba hľadať… Okrem účinného spektra baktérii musí produkt obsahovať aj krmivo pre baktérie a to by malo byť uvedené ako súčasť produktu inak by som také prípravky nekupoval/pozri pokus s bakteriálnymi násadami na https://www.golias.net/maq/index.php?id=Micurin_1901/, trvalo mi dosť dlho, kým som našiel funkčný bakteriálny prípravok-prezrádzať nebudem, ale návod máte..

Pri nasledujúcich pokusoch s textíliami ako pomocnej mechanickej filtrácie, zostáva základ 3 koše biomédia Pemza+filtračná vata v dvoch vrstvách a testovaná textília. Pemza ostáva najhrubšia vždy v koši na spodku filtra a ostatné dva koše jemnejšej sa regenerujú Savom po cca 3 týždňoch, inak sa preplachujú intenzívne všetky koše vodovodnou vodou 1x týždenne pri údržbe vrátane vaty a výmeny textílie.

Testovanie textílii a semien pre Jardenovu filtráciu:

Použitie bavlny:
Pri skúšaní bavlny ako prídavného mechanického média som použil 100 percentnú bavlnenú tkaninu/bez farbív/, ktorú som rozstrihal na pásy cca 5x50cm a narobil uzlíky resp. mašličky a vložil do uzatvárateľného koša jedného z mojich Eheimov. Zistenie je velmi zaujímavé, na týchto uzlíkoch sa počas 4 dní sliz žiadny nevytvoril a začali smrdieť rozkladom čo ma dosť zarazilo-účinok na riasy bol okamžitý behom 2 dní, ruducha sa rozbiehala. Ak som však dal tkaninu v 4 vrstvách vcelku – oslizenie bolo velmi velké, čo ešte viac potvrzuje moju teóriu o obalenom odpade baktériami, ktoré je schopná tkanina zachytiť-preto zrejme to silné oslizenie. Významne to naznačuje, že odpad do filtrov môže prichádzať už obalený baktériami, alebo sa obaluje baktériami z biomédii ešte pred textíliou-to zatiaľ neviem s presnosťou určiť, ale je to zrejme aj aj. Jemná tkanina bavlnenej textílie je zatiaľ úspešná len ak je v plátoch po celom koši a voda preteká cez a nie rozstrihaná na menšie kusy kedy ju voda skôr obteká. Smeruje to k tomu, že na ešte úspešnejšie odfiltrovanie ogr. odpadu spolu s baktériami je nutné velmi jemné médium a filtr. vata to nie je. Ďalšou otázkou je, či toto isté dokáže aj umelá tkanina, mám pocit, že tá bavlnená po nasiaknutí ešte trochu napučí a zhustne a nevýhodou by mohlo byť okrem rýchleho zanášania, že ak ju zabudnete po 3-4 dňoch vymeniť, tak sa môže aj bude rozkladať a kaziť vodu. Je nutné pridať aj ďalšiu moju skúsenosť s touto tkaninou. Keď som v pokuse s prachovou riasou písal ako silno oslizla bavlnená tkanina bolo to v čase keď som ukončil pokus len s vatou vo filtroch a nasadil opäť aj biomédiá, píšem to preto, lebo keď sa stav s prachovou riasou zlepšil o 50 percent a takmer žiadna sa netvorila, som už na tkanine z bavlny žiadny povlak po asi 4 dňoch nemal, no zapáchala ako žaburina/pach z niektorých vôd -lesných mlák ozelenených riasou/. Aj z tohoto by sa dal vyvodiť záver, že čím menej je org. znečistenia obaleného baktériami vo vode, tým je výskyt prachovej riasy na sklách pri prúdení vody menší a v tomto prípade zrejme bol.To môže naznačovať fakt, že výskyt tejto riasy, ale aj iných, je viazaný na množstvo org. odpadu pravdepodobne aj obaleného rozkladaného baktériami. Pokus s touto tkaninou, však v celkovom hodnotení nepovažujem za úspešný, pretože rozklad bavlny vo filtri do 3 dní je velkou nevýhodou a spúšťačom aj iných rias najmä ruduchy. Pokus s prírodnými tkaninami som však nevzdal a prechádzam na ľanovú textíliu. Momentálne skúšam aj ďalšie tkaniny prírodné aj umelé aby som Jardenovu filtráciu dostal na svoje maximum-snáď sa to podarí..

Použitie ľanovej textílie:
Podľa predajcu je ľanová textília antibakteriálna a vzdušná a tak mi nedalo to neskúsiť vo filtri a nasadil som 3 vrstvy tejto textílie v poslednom koši oboch filtrov spolu s vatou/ textília je celkom posledné médium vo filtroch/.Voda je tesne po údržbe a výmene mútna a na druhý deň ráno krištáľovo čistá zatiaľ pri oboch pokusoch. Zápach žaburiny je cítiť už po 36 hodinách, buď je spôsobený odfiltrovaným odpadom alebo rozkladom ľanovej textílie. Nasleduje výmena za syntetickú textíliu. Týmto vylučujem organickú textíliu pre filtráciu.

Použitie syntetickej tkaniny /filc/:
Okrem filtr. vaty som použil aj filc na ešte jemnejšie dofiltrovanie a výsledok je dobrý, tiež ešte niečo zachytil a je celkom na vrchu v dvoch vrstvách a teda posledné médium hneď za filtr. vatou. Pri čistení filcu na konci týždňa sa z neho uvolňovala skôr nažltlá voda avšak nie moc. Treba však dať pozor, filc sa rýchlo zanáša a môže spomaľovať prúdenie z filtra.

Použitie semien:
Nedalo mi nevyskúšať po skúsenosti so zatúlaným semienkom slnečnice do pemzy vo filtri aj tieto semená, avšak použil som nevyklíčené semená slnečnice v sieťke cca 500g do jedného Eheimu medzi pemzu. Výsledok nebol dobrý a aj keď mnohé semená vyklíčili, mnoho ich ostalo “hluchých” a tie sa rozkladali a smrdela voda vo filtri hnilobou/ smrad na tyčku/, takže je nutné použiť už predklíčené semienka slnečnice, no pokus som už neopakoval a tak neviem účinok semien zhodnotiť. Skúste vy…

Pri týchto pokusoch nenastal žiadny významný úhyn rýb alebo krevetiek v akváriu. Jediné čo ubudlo boli levatky a okružáci, avšak s pokusmi s médiami to nespájam, tam je dôvod iný.

5.5.2021 Jarden Sk

Užitočná a použitá literatúra:

https://envirozataze.enviroportal.sk/AtlasSanMetod/Leto/default.htm?turl=WordDocuments%2Fchemickoxidcia2.htm

jarden
administrator

Podobné články

Pridaj komentár