Zopár akvaristických trikov:
- Uchytenie rastlín na dekorácii
- Zalamuje sa vám hadica na filtri?
- Ako zabehnúť akvárium pre začiatočníka
- Ako správne zarybniť akvárium
- Ako nastaviť hnojenie
- Ako znížiť NO3 v akváriu a problém s vysokým NO3 vo vstupnej vode
- Slepá /mastná/ hladina
- Nálevník mliečny / bakteriálny zákal
- Znižovanie Ph v akváriu
- Ako vyčistiť kamene v akváriu od rias
- Ako na kobercové rastliny- starostlivosť o koberec ?
- Nový systém hnojenia mikroprvkami a pre náročnejších Systém 3 núl podľa Jarden Sk.
- Problém s rastom rastlín alebo ako osvetliť nádrž aj lacnejšie?
- Ako odkaliť a pritom neodkalovať dno?
Uchytenie rastlín na dekorácii:
Ahoj, určite všetci poznáte problém s uchytením rastlín na dekoráciu a väčšinou sú zaužívané metódy lepenia alebo viazania rastlín či machov. Ponúkam vám aj ďalšie spôsoby uchytenia ktoré sú možné. Prvý spôsob je ak používate Dragonwood a jemu podobné korene, ktoré sú akoby spletané s viacero drobnejších korienkov, čo je velmi dobre využitelné pri osadení rastlinami takéhoto typu dreva v akváriu.Jednotlivé spletance po osadení a dostatočnom nasiaknutí dreva sa dajú s troškou sily a skrutkovaču jemne roztlačiť a do vzniknutej medzery sa umiestnia rastliny podľa výberu-zvyčajne použivam stonkovky, ale ani mach nerobí problém-neskôr sa prirastie aj sám.
Druhá možnosť, ktorú som vymyslel len nedávno je uhlová brúska s kotúčom na rezanie kameňa alebo rezanie dreva, kedy do koreňa vyrežete drážku a tú osadíte natlačením substrátu a rastlinou do vzniknutej spáry-musí byť hlboká aspoň 2-4cm a široká len pár milimetrov aby rastlinka držala. Buď narežete hlavnú časť koreňa alebo je možné narezať aj jednotlivé koreňové výbežky, kedy výbežok koreňa prerežeme po dĺžke jemne roztiahneme “nohy” a medzi naukladáme rastliny a koniec stlačíme opatrne zase spolu a zaviažeme na konci silónom alebo gumičkou aby rastliny ostali uchytené a nevyplávali.
Podobný postup s narezaním som robil aj u kameňov, takže ak nemáte kamene s dierami ktoré sa dajú využiť na osadenie rastlinami, potom použijete opäť veľkú uhlovú brúsku s kotúčom, alebo stolovú pílu na dlažbu a kameň a narežete ryhu aspoň 3-5 cm hlbokú a širokú len na hrúbku kotúča. Po umiestnení kameňa môžete natlačiť trochu substrátu do škáry tak, aby ostalo aj miesto na rastliny tzn. aspoň 2cm a do zbytku spáry natlačíte rastliny. Skúšal som okrem machov, Blyxu jap., Ludvigiu spec.Minired., Rotalu H´ra, a ďalšie. Spára sa nemusí vyplniť substrátom, časom sa aj tak zaplní detritom alebo koreňmi. Samozrejme treba hnojiť do vody aby sa dostavil úspech, to už asi viete…Rezy na kameňoch sú už nezvrátiteľné, takže musia byť osadené rastlinami alebo zakryté, inak sú viditeľné a teda kamene bez rastlín a rezom nepoužiteľné.
Počítajte s tým, že rastliny rastú a teda logicky treba každý týždeň hlavne tie v kameňoch mierne zastrihnúť a zatlačiť zase do spáry /najmä Blyxa zvykne vyliezať/, alebo odstrihnúť. Niekedy rastlinu vytiahnem aj celú a zastrihnem a znovu natlačím špajlou alebo tupou stranou noža opäť do spáry.
Zalamuje sa vám hadica na filtri?
Ďalším problém môže byť pri inštalácii hadíc od filtra, zvyčajne ak sú dlhšie a nejdú priamo dolu do filtra, tak sa často hadice zalamujú na ohyboch, vtedy je dobré kúpiť kus nezlamovatelnej hadice, v ktorej je zatavená výztuž a asi 20cm navliecť/alebo narezať po dĺžke a nasadiť/ na akvarijnú hadicu na miesto zalamovania. Medzi akvarijnou a nezlamovateľnou hadicou však nesmie byť velká vôľa, mali by priliehať tesne, preto treba vybrať vhodný vnútorný priemer.
Ďalším no nákladnejším avšak efektným riešením bez zalamovania, je použiť hadice silikónové, ktoré sú použiteľné v potravinárskom priemysle a znesú slabší tlak. Táto možnosť je ideálna a aj som hadice vyskúšal a je to super. Hadica je transparentná -matná a problém zalamovania vyriešený pozri tu: https://lumavinicne.sk/produkt/drinktec-silikon/ bez problému vám dodajú akúkoľvek dĺžku, výborné seriózne jednanie=max spokojnosť. Možnosť objednať aj nerezové či pozinkované šróbovacie svorky je samozrejmé na požadovaný priemer hadice.
Ako zabehnúť akvárium pre začiatočníka?
Každý akvaristický greenhorn by mal podľa mňa začať iba s obyčajným riečnym štrkom 2-4 mm frakcia- je prirodzene sfarbený hnedý či šedý, nestresuje pohľad rýb a pozorovateľov akvária, je ťažký, dobre v ňom držia rastliny, výborne sa odkaluje dno a nemení chemizmus vody- proste dokonalý… Časom prídete aj tak na to, že to bola najlepšia voľba a mnohí sa k nemu zase vrátite späť, no s oveľa viac zážitkami a skúsenosťami.
Najjednoduchší spôsob zábehu je uvedený štrk preprať vodou a nasypať do akva cc 5-7 cm vrstve napustiť do polovice vodu, osadiť husto 3/4 plochy rastlinami !!!, pridať trochu dekorácie a doliať vodou z iného už zabehnutého akvária, zapnúť svetlo/treba prekonzultovať so skúsenejšími, hlavne intenzitu/ na 6-7 hodín a spustiť filter/dá sa aj bez, stačí len čerpadielko či vzduchovanie/, ten čistiť častejšie aj každé 2-3 dni a odstraňovať nachytané nečistoty. Na konci týždňa vymeniť polovicu vody a prihnojiť polovičnú dávku komplexným hnojivom aj s dusičnanmi a fosforečnanmi. Takto je možné vpustiť ryby aj hneď pokiaľ ste ich už kúpili a nemáte na výber / dosť častý neduh začiatočníkov/. Ak však nemáte starú / zabehnutú vodu alebo starý filter, tak treba cca mesiac čakať na rozbehnutie všetkých nutných biologických procesov v akváriu. Existuje mnoho spôsobov ako dosiahnuť zábeh akvária, ale aj tento funguje – ja ešte upravujem filter tak, že do neho vkladám do sieťky Purigen alebo akt. uhlie na čistejšiu vodu bez org. nečistôt.
Ako správne zarybniť akvárium?
V prvom rade si treba zistiť aké ryby chcete mať v akváriu a či sa hodia jednotlivé druhy k sebe, podmienky pre chov atď.. Zvyčajne, čím sú ryby menšie tým viac si ich môžeme dovoliť mať v akváriu, avšak rozhodne nie je dobré kupovať ryby podľa nejakých litrov vody / kus a podobné odhady. Prerybnenie je katastrofa pre akvaristu a kopu starostí a práce s udržaním kvality vody v akváriu, preto vyvarujte sa prerybnenia hneď na začiatku. Podľa čoho je dobré sa orientovať? Ja by som doporučil podľa substrátu a Ph vody aké chcete mať v akváriu-vysvetlím…Čím je Ph vody nižšie a substrát kyslejší, tým je prostredie pre baktérie problematickejšie pre výbornú funkciu dna a filtrov, preto aj keď máte relatívne málo rýb v akváriu, môže problém s rozkladom odpadu byť väčší ako sa zdá a budete mať problémy s riasami. Hnojenie sa dá vždy vyskladať, aby to stačilo rastlinám, ale ak máte veľa odpadu v akváriu, tak vás nič od rias neuchráni a toto je základ pri zarybňovaní akvária !!!
Je dobré zarybňovať akvárium tak, aby ste si nastavili čistenie a pravidelnú údržbu podľa svojich predstáv- kto chce čistiť raz za týždeň môže chcieť rýb viac, kto raz za dva týždne, tak určite menej rýb. Než začnete nakupovať zvolené ryby, vždy najprv kúpte minimálne odporúčané množstvo /tomu samozrejme musí odpovedať aj min. doporučený objem nádrže-vždy radšej väčšiu/ počkajte aké a kedy sa začnú tvoriť riasy než vymeníte vodu.Ak už po týždni od vloženia rýb do zabehnutého akvária, tak rozhodne ryby viac nepridávať a musíte meniť 1/2 aj 3/4 vody týždenne. Ak vydrží akva bez výmeny vody viac ako týždeň a bez rias, môžete opatrne pridať ryby a sledovať riasy. Akonáhle sa začnú tvoriť čo i len trošku, máte periódu údržby a zarybnené na max. Dôležité je, aby ste už nepridávali svetlo, pretože to určite môže všetko zmeniť a termín údržby posunúť späť a teda oveľa skôr. Preto než začnete pridávať ryby do akvária, mali by ste rast rastlín a nastavenie max. osvetlenia mať už zvládnuté a to už nemeniť po zarybnení, iba upraviť hnojenie.
Pozn. Ak plánujete krevetky a slimáky, ktoré sa rýchlo množia, tak nepridávajte ryby, určite vám ostatné živočíchy narobia pri premnožení kopu odpadu a s tým treba počítať dopredu pri zarybňovaní, tak isto aj ryby vyrastú a produkujú viac odpadu-to všetko posúva termín údržby späť na max. intenzitu = viac roboty a starostí!!!
Ako nastaviť hnojenie v akváriu ?
Tí, ktorí majú hnojenie zvládnuté sa orientujú zvyčajne podľa stavu rastlín a vedia čo treba pridať, takže tieto riadky sú hlavne pre začínajúcich s hnojením.
Sú rôzne metódy hnojenia a preto si najprv treba vybrať ktorou chcete hnojiť. Ja používam metódu, ktorá sa najviac podobá hnojeniu PPS-pro a tak popíšem spôsob ako to nastaviť. V prvom rade treba zakúpiť testy na vodu /používam Sera a JBL, ale je možné použiť aj iné…/ NO3,PO4,K,Fe, toto sú základné nutné a – ostatné podľa potreby. Ďalší krok je zistenie parametrov vstupnej vody, ak používate vodovodnú -tak údaje sú na stránkach vodární, ak inú dáte si spraviť rozbor na NO3,PO4,Ph,K, Fe a kovy, tvrdosť vody Gh a Kh, príp. org. znečistenie CHSK, kremičitany. Ak vodu miešate s destilovanou alebo RO tak ich pridávate podľa potreby, ak používate vodu z iného zdroja /bez rozboru/ použijete testy vlastné /vyššie uvedené/. Takže ďalší krok je zmeranie vstupnej vody testami-každej či už vodovodnej, studničnej alebo z potoka dozviete sa, aké sú približné hodnoty vašej vstupnej vody /testy nie sú super presné ale orientačné/ alebo stanovíte odchýlku merania oproti vode vodovodnej, ktorej hodnoty udávajú vodárne -/parametre však kolíšu aj u vodovodnej najmä dusičnany!/.
Teraz keď viete aké sú hodnoty vstupnej vody, tak potrebujete vedieť na aké hodnoty chcete upraviť vodu v akváriu pridaním živín. Tí ktorí používajú RO vodu/voda z reverznej osmózy/ upravujú ju pridaním minerálov najčastejšie Seachem Equilibrium príp. iné a merajú konduktometrom alebo testom množstvo Ca,Mg,K vo vode, čo sú hlavné zložky určujúce jej tvrdosť, alebo miešajú s vodovodnou.
Ak sa nechcete hrať s minerálmi a vodu miešať s RO vodou, potom použijete vodu vodovodnú a prispôsobte sa jej hodnotám /väčšina rastlín rastie v pohode aj v tvrdej vode/. Ak je voda veľmi mäkká potrebujete udržiavať jej Kh aspoň na hodnote 2 a to tak, že si do sieťky dáte malé množstvo koralovej drte /hlavne pre low-tech akvária/, vložíte do akva alebo filtru a pridávate a uberáte podľa nameranej hodnoty Kh v akváriu počas týždňa, ak vám hodnota kolíše medzi 2-4 tak je to ok a môžete sa sústrediť na ostatné parametre vody. Pri pridávaní CO2 by nemala Kh kolísať, po nastavení množstva CO2 pridávaného do akva /dropchecker/ by sa mala hodnota Kh ustáliť. Ako si poradiť s nastavením pridávania CO2 som popísal tu: https://barrreport.com/threads/co2-carbonation-system-for-the-aquarium-according-to-jarden-sk-without-drop-checker.17640/- už mi ho americkí “priatelia” na barrreport zmazali – asi ich zaujal, ale čoskoro ho aktualizujem v novom článku, zatiaľ tieto info nájdete v mojom článku o CO2.
Na aké hodnoty hnojiť? Mám veľmi tvrdú vodu Gh 14,6 a Kh cca 10, Ca 70mg/l,Mg 20mg/l a preto sa môžu niektoré hodnoty pohybovať vyššie, pri mäkkej môžete ísť zasa na nižšie najmä samozrejme minerálov K,Ca,Mg.
Hnojím na tieto hodnoty merané vo vode: NO3 5-15mg/l,PO4 0,7-2mg/l,K 8-15mg/l, Fe 0mg/l,Ph 6,5-6,9 /Mg 5-15mg/l-záleží na množstve Ca a K. CO2 na zelený drop. Všimli ste si Fe 0mg/l? Systém hnojenia mikroprvkami nájdete tu v Akvatriky.
Hodnoty jednotlivých živín vo vode akvária ovplyvňuje nielen vstupná voda, ale aj mikroorganizmy, rastliny, filtrácia a použitý substrát, tak je preto dobré sa riadiť testom, aby sme vedeli aká je spotreba živín v akváriu a nepridávali niečo, čo tam už je dostatočne, alebo len preto, lebo to píšu v tabuľke alebo na obale hnojiva.
Ak sa rozhodnete pre hnojenie už namiešaným komerčným hnojivom, to zvyčajne obsahuje K a mikroprvky a NO3 /dusičnany/ s PO4 /fosforečnany/ v ňom nie je a preto by som doporučil kúpiť k nemu aj hnojivo samostatné PO4, samostatné NO3, ktorými pridávaním doladíte prípadný deficit v akváriu. Pri prebytku iba vymeníte 1/2 vody a doladíte ostatné.
Ak sa rozhodnete pre miešané /sypké/ hnojivo, potom si musíte zarobiť roztok a najlepšie každú zložku zvlášť a pridávať na uvedené či preferované hodnoty v potrebných dávkach a zvolených časových odstupoch. Ako namiešať roztok nájdete na internete.Toto je trochu komplikovanejšie hnojenie, no moje obľúbené.
Takže, či už máme komerčné hnojivo alebo jednotlivé roztoky, postupujeme tak, aby sme dosiahli uvedené hodnoty živín v akváriu. Zmeriame si vodu v akváriu pred jej výmenou a zistíme stav v akváriu.Po výmene vody v akváriu zmeriame opäť hodnoty a pridávame chýbajúce živiny na požadované hodnoty, pri malých nádržiach po 1-2ml a pri väčších si môžeme dovoliť trocha viac a zapíšeme pridané množstvo. Meriame a hnojíme znova a znova na potrebné hodnoty /voda sa musí v akva poriadne premiešať pred meraním/ a samozrejme každé pridanie zapíšeme. Potom spočítame množstvá jednotlivých pridávaných živín /častí hnojiva/, ktoré boli po výmene vody potrebné na doplnenie a máme prehľad, koľko máme dodať o týždeň po rovnakej výmene vody. Ak chcete pridávať hnojivá na mg dodané do akva, môžete si pomôcť tu: https://www.slavino.sk/rozne/akvaristika/vypocet-zivin . Aby sme však hodnoty vody udržali na potrebnej úrovni nastavených hodnôt až do ďalšej výmeny vody /akvárium má nejakú dennú spotrebu/ tak musíme merania zopakovať aj na druhý príp. štvrtý deň a opäť prihnojiť na potrebné hodnoty a zapísať. Podľa pridaného množstva živín na druhý deň vieme, aká je denná spotreba /rozdiel včera a dnes/ živín vo vašom akváriu a teda nasledujúce dni už pridávate až do ďalšej výmeny vody iba množstvá, ktoré ste pridali deň po výmene vody. Pred výmenou opäť zmeriate a ďalšie pridávanie po výmene opakujete spred týždňa, alebo doladíte podľa potreby. Deň pred výmenou vody už zvyčajne nehnojím a rastliny dostanú hladovku. Takto budete mať v akva takmer vždy hodnoty vody, aké ste si nastavili na začiatku a na ktoré chcete hnojiť a merania neskôr stačí robiť iba pred výmenou-skôr len kontrolné. Neskôr už získate rutinu a budete pridávať striekačkou /automat. dávkovačom bez testovania. Netreba však zabúdať, že akva je živý systém a množstvo živín a ich spotreba kolíše napr. pri zostrihaní rastlín, alebo nejakom probléme v akváriu, zmene svetla atď.-mení sa teda aj denná spotreba živín a množstvo org. odpadu v systéme !!! Ak sú teda hodnoty na konci týždňa pred výmenou významne iné ako pred týždňom, niečo sa v akváriu zmenilo a treba hľadať chybu alebo vysvetlenie.
Ako znížiť NO3 v akváriu a problém s vysokým NO3 vo vstupnej vode.
Rozhodne nemusíte kupovať žiadne prípravky, iba treba rozmýšľať a študovať-vysvetlím…
1.NO3 sa prostredníctvom baktérii tvorí z amoniaku a pokiaľ máte vysoké NO3 už na vstupe /vstupná voda/, treba vysadiť čo najviac rastlín aby sa spotrebovávalo a nepridávať v hnojive ako súčasť napr. KNO3 príp. iné čo obsahuje NO3 zložku. Ak máte ryby čo rastliny ničia a husté zarastenie nádrže nie je možné, riešením je nádrž v nádrži alebo spojenie dvoch oddelených nádrží /prečerpávanie vody cez rastlinnú nádrž/ jednu s rybami a druhú len s rastlinami, takto bude rastlinné akva odčerpávať dusičnany rybiemu.
2.Ďalším dôležitým spôsobom je obmedzenie kŕmenia a rýb na minimum, tak sa zníži aj množstvo org. odpadu z ktorého vzniká amoniak a neskôr NO3.
3.Ak máte dostatok rastlín a minimum org. znečistenia -pridajte svetlo a CO2 + ostatné živiny./úspech tohoto kroku je závislý na čistote akva /množstve org. odpadu/, ak nie je- budú riasy a to na 100percent…
4. VOC alebo/vodka+ocot+cukor/- funguje, skúšal som pozri môj článok “Baktérie ako zdroj CO2”– baktérie svojou činnosťou odoberajú veľa živín a teda aj NO3.
Slepá /mastná/ hladina v akváriu.
O slepej hladine sa toho už dosť popísalo a je to častý problém preberaný na akvafórach. Ako sa jej zbaviť je jednoduché, avšak tiež mi dosť dlho trvalo nájsť aj iný spôsob ako časté výmeny vody. Slepá hladina je ukazovateľ zlého stavu vody, vyskytuje sa aj v dobre a aj slabo osvetlených nádržiach. Tvorí sa z prebytku org. odpadu vo vode, čo považujem za hlavný problém a príp. aj iné, no pre mňa je to zase len ten org. odpad. Hladina pri styku so vzduchom je pomerne dobre okysličená a tam je koncentrácia baktérii žijúcich a pracujúcich na org. odpade dosť velká a preto vytvárajú povlak. Je to tak, pretože keď som si vyrábal postrekový elixír na pásavku zemiakovú bez chémie iba z prírodných zdrojov, nechal som v kýbli nevyužitý zbytok vonku v tieni a po prvotnej plesni na povrchu sa tá neskôr stratila vznikla hrubá vrstva bakteriálneho povlaku cca 3mm. Takto nejako je to aj v akváriu. Čerenie hladiny pomôže len v niektorých prípadoch avšak najlepšie je odstrániť príčinu a teda org. odpad častými výmenami vody a obmedziť jeho tvorbu. Pri prerybnení je najúčinnejšie okrem výmen vody, použitie rozkladných /živých-nie spór-tie treba aktivovať a starostlivo vyberať funkčné preparáty/ baktérii – akvaristické prípravky dostupné baktérie sa mi však neosvedčili a preto hľadajte živé baktérie pre rozklad odpadu-používam preparát do jazierok a funguje to…Veeelmi dôležité je nepredávkovať nádrž baktériami, inak hrozí udusenie rýb a treba použiť doporučené dávkovanie či radšej trochu menej a úplne vylúčiť chémiu v akváriu/ hnojivá sú v pohode ale tekutý uhlík a kyseliny anorganické nie-ocot ako alternatíva je v pohode !!!/ a vzduchovanie cez lipové drievko či kameň pre drobné intenzívne perlenie aj pri pridávaní CO2 z tlakovej fľaše, príp. trochu peroxidu. Funguje to, mám odskúšané…Niektoré zdroje uvádzajú výskyt olejovej hladiny pri prebytku mangánu. Hladinový zberač /skimmer/ zvyčajne tento problém vyrieši tiež.
Nálevník- mliečna voda / bakteriálny zákal
Zvyčajne sa vyskytne pri založení, ešte len napustíte vodu a čoskoro už je v nej živo – niečo z výskumu: https://www.quark.sk/miniaturny-predator/
Nálevníka som mal aj v akva bez filtra a techniky a dlhšie fungujúcom akva, objaví sa aj pri veľkej výmene vody na ktorú nie je akva zvyknuté, pri hnijúcom koreni, pri väčšom rozpade rastlín, keď je náhle v akva viac odpadu ako dokáže spracovať – je to výpomoc baktériám…
Raz sa stratil keď som do nádrže pridal trochu hnojiva a podporil rastliny, v inom prípade zase po založení a aplikácii peroxidu zmizol po druhom dni. Väčšinou po osadení plného akva rastlinami, zmizne aj sám, možno mu to trvá trochu dlhšie. Pri hnilobnom rozklade dreva sa ho však nezbavíte a peroxid nie je zase všemocný-takže drevo musí von stačí si k nemu čuchnúť.
UV- lampa prietoková určite zaberie, ale je to nutné? Nálevník je pomocník vo väčšine prípadov, keď spraví svoju robotu, tak sa prestane množiť a voda bude zase číra.
Nezabudnite, že pri premnožení spotrebuje veľa kyslíku-tak hlavne v noci treba vzduchovať alebo poriadne čeriť hladinu prúdom – ja mám vždy poruke 3perc. peroxid!! Kým nebudú zase dostatočne pracovať všetky potrebné baktérie na povrchoch akvária a filtra, tak v akva bude pracovať až do úmoru..To, že sa množí a neustupuje, je spôsobené tým, že má dostatok potravy /podobne ako slimáky, krevetky v akva/ a tou sú bičíkovce a iné mikroorganizmy a menšie nálevníky, no a tie tiež musia mať dosť svojej potravy, inak by sa tiež nemnožili a tak sa dostaneme až na počiatok bioprocesov v akváriu..V akváriách bez prúdenia, to sním môže trvať dlhšie a podobne je to aj pri bakteriálnych zákaloch, ktoré je ťažko rozlíšiť od nálevníka, no postup na odstránenie je rovnaký. Zbaviť vodu čo najviac org. znečistenia výmenami vody aj každý druhý/tretí deň 3/4 objemu a pridať dennú dávku peroxidu.V akváriu bez prúdu by som doporučil čo najviac nenáročných rastlín a opatrné prihnojenie aj s NO3 a PO4.Nezabudnite pred výmenou vody očistiť aj sklá a náplne filtra, je to dôležité, nálevníky môžu byť aj súčasťou biofilmov a aj z nich sa pravdepodobne množia do vody, aj preto sa vám zvyčajne po výmene opäť zamúti voda. Zvyčajne po 2 výmenách a očistení skiel s pridaním peroxidu sa mi stratil.
Znižovanie Ph v akváriu:
Zníženie Ph ak máte velmi tvrdú vodu je možné týmto spôsobom.
Jedným z cieľov znižovania Ph pridávanej vody do akva je, aby v akváriu nenastali skokové zmeny Ph pri výmene vody, ktoré nielenže nie sú dobré pre ryby, ale môžu ich aj v niektorých prípadoch zabiť, najmä ak používate niektoré substráty ktoré znižujú ph aj pod 6,5 alebo máte v akváriu nízke Ph, priveľa amoniaku/amónia a vaša vstupná vodovodná voda má Ph 7 a vyššie, čo je vo väčšine prípadov.
Zníženie Ph vody na potrebnú úroveň kyselinou je dobré najmä ak máte velmi tvrdú vodu s vysokým Ph a potrebujete sa dostať na Ph pod 7, tam to nejde s CO2, pretože by ste mohli otráviť ryby vysokou dávkou plynného CO2, preto je dobré si pomôcť kyselinou /vyrovnať Ph pridávanej vody oproti akváriovej príp. nižšie na požadovanú úroveň/ a pridávané CO2 už iba udržiava stav nevyhnutným a bezpečným množstvom pre ryby na zelený drop checker, inak musíte znížiť tvrdosť vody/vodou z RO alebo destilovanou alebo mäkkou vodou…/. Bez pridávania plynného CO2 do akvária, by som znižovanie Ph s cieľom udržať ho nízke pomocou kyselín neodporúčal, muselo by sa použiť väčšie množstvo / pridávaním pri každom poklese a to môže spôsobiť problémy, pretože takáto kyselina nie je vo velmi tvrdej vode dlhodobo stabilná- je neutralizovaná pufračným systémom vody, takže Ph takto upravenej vody začne zase postupne stúpať/. Stretol som sa aj s názorom, že čím je vyššia koncentrácia pridávanej kyseliny, tým je kyselina stabilnejšia a proces pomalší, avšak silná kyselina môže leptať rybám žiabre/opatrnosť/ a anorganické kyseliny môžu mať neblahý vplyv na činnosť baktérii /min. niektorých kmeňov/. Keďže nie som chemik, nedokážem túto tézu o vyššej koncentrácii kyseliny potvrdiť ani vyvrátiť-neskúšal som…/ Už áno, a platí to. V článku o CO2 som to popísal./ Na úpravu Ph v mojom akváriu som používal ocot teraz pri kameňoch Seiryu H2SO4 či HCL /čistú bezfarebnú, žltá technická- nie je vhodná, obsahuje ióny kovov/ , kedy upravujem ph vodovodnej vody zo 7,5 na ph v akváriu 6,8 a neskôr za pridávania CO2. Po úprave Ph prilievanej novej vody octom /viď môj článok Ocot v akváriu./ alebo HCL,H2SO4 zo 7,5 na ph 6,8 , túto potom prečerpám do akva, výsledné Ph je zvyčajne 6,8 alebo veľmi tesne okolo. Potom už celé akva ide len na CO2 z tlakovej fľaše až do ďalšej výmeny vody aj s nočným vypínaním /nemám ph/CO2 kontroler/ na zelený drop a teda na Ph 6,8 cez deň pri svietení a 7 v noci /používam však krycie sklo/ bez toho, aby som musel meniť nastavenie elektromag. ventilu a hodnota Ph počas svietenia je zvyčajne každý deň rovnaká až po ďalšiu výmenu vody na konci týždňa.
Existujú samozrejme aj iné spôsoby zníženia Ph v akváriu ako je napr. rašelina, alebo bakteriálnou činnosťou kedy pôsobením baktérii, ktoré vytvoria pri spracovaní odpadu CO2 ide Ph dolu, podobne dýchaním rýb, takže aj v low techu sa dá pracovať s CO2, bez jeho umelého pridávania /podrobne v článku Baktérie ako zdroj CO2 /. Je to len o citlivom nastavení svetla, množstva rýb, kŕmenia a filtrácie- aj to je jeden krásny a tajomný okamih akvaristiky.
Ako očistiť kamene v akváriu od rias?
Tento návod sa týka kameňov a dekorácie /viac asi pre aquascaperov/, ktoré sa nedajú vybrať z akvária, pretože by ste pokazili celý layout, alebo sú polepené. Hľadal som účinnú metódu za použitia chémie, lebo manuálne oškrabanie kefkou pozná každý. Na ruduchy si vystačíte peroxidom 3-percentným a rovnako alkoholom. Problém peroxidu je, že úspešne ničí len ruduchy /BBA/ a staghorn príp. vláknité, no GDA a prisadnuté zelené riasy nie, možno silnejšia koncentrácia, no ja pracujem len s 3 percentným. Preto by som vyzdvihol použitie alkoholu, ja používam 52 percentnú domácu pálenku, ktorú nalejem do rozprašovača a postriekam zariasený povrch, najmä kamene. Výhoda alkoholu spočíva v tom, že je neškodný pre ryby a rastliny, pretože sa vo vode poriadne zriedi a pekne prevonia celý byt/ najmä tie aromatické napr. jablkovica, hruškovica, terkelica apod./.
Takže nádrž je nutné vypustiť až pod úroveň postihnutého miesta /bežne vypustím aj celú ak je to nutné/ a postriekať rozprašovačom postihnuté miesto a zbytočne nestriekať mimo na rastliny. Nechať pár minút pôsobiť, dané miesto celkom rýchlo oschne – alkohol vyprchá a môžete napúšťať, príp. postriekané miesto otriem servítkou či handričkou-efekt sa dostaví až na druhý deň – vydržte a na noc pridajte radšej trochu H2O2 do vody… Po napustení, si krevetky veľmi pochutnávajú na rozpadajúcich riasach /teraz neviem, či je to alkoholom alebo tou riasou…/.
Dôležité:
Pri používaní organických kyselín alebo iných zdrojov org. uhlíka doporučujem, aby ste mali hodnoty železa a jeho chelátov vo vode na nule. Pri prvom použití, naliať trochu alkoholu /pár ml/ priamo do akvária aby ste vyškolili baktérie už pár dní či týždeň pred zákrokom, pretože kmene, ktoré rozkladajú alkohol nemusia byť dostatočne namnožené /taká malá zoznamka/ a pri väčšom použití postreku sa môže spraviť zákal /biologický mliečna voda- môže to súvisieť aj s väčším org. znečistením vo vode/, ktorý pretrvá aj 2 dni než ustúpi a vtedy treba veľa kyslíku, alebo použiť peroxid do vody, aby sa ryby nedusili. Príčina nie je v odumretí baktérií, pretože som testoval aj Savo / to nedoporučujem priamo v akváriu / a mliečny zákal sa nevytvoril, takže sa jedná o bakteriálny “boom” dodaním organického uhlíku z alkoholu. Po druhom použití postreku cca po týždni sa už žiadny zákal neobjavil. Poznámka: Aby ste sa zákalu vyhli, je dobré po postriekaní napadnutých predmetov v akváriu napustiť nádrž až nad postriekané miesto a potom znova vypustiť až potom napustiť plnú nádrž. Alkohol sa tak dostane z vody preč jej vypustením a neutvorí sa bakteriálny zákal z jeho prebytku vo vode.
Ako si poradiť s kobercovkami v akváriu?
Kobercovky zvládne každý, iba treba mať dostatočne presvietené dno a častejšie meniť vodu, hodnoty živín v dostatku a aj vhodné svetelné spektrum, takže čo sa týka led svetiel tak za mňa RGB led- značku si vyberte sami. Problém pri kobercových rastlinách je z ich údržbou a ak sa vám kobercové rastliny vyťahujú príliš hore, máte určite málo svetla-takže pridať a prisvietiť intenzitou! Ak sa vám ťahajú po dne a nevyťahujú, je všetko ok a môžeme sa sústrediť na údržbu. Z mojej skúsenosti je časté strihanie možné len do určitého času, kým sa vám v akváriu nezačnú objavovať riasy, ak sa ich už neviete zbaviť ani štandardnými metódami, ktoré som opísal v boji s riasami, vtedy je čas to začať postupne vytrhávať. Odoberiete 3/4 vody v akva a začnete aspoň 1/3 až polovicu koberca celú vyberať, rolovať alebo prekladať na seba a opatrne vyťahovať, snažiť sa čo najviac substrátu vrátiť spät. Obrovské množstvo odpadu, ktoré tam je pod tým musí von, tzn. keď vyberiete značnú časť, tak poriadne odkaliť substrát aj výživné substráty zbaviť prachu a odpadu – odkalovačom musí pretekať čistá voda a postupne takto prejsť celé vytrhané dno. Keď máme odkalené, dosypeme potrebnú časť substrátu a odtrháme malé kúsky starého koberca a sadíme ako pri zakladaní úplne znova. Vždy je to dobré robiť po častiach a nie naraz, aby zostalo čo najviac rastlinnej hmoty v akváriu. Po 2 týždňoch môžeme zase urobiť ďalšiu časť. Tieto úkony robím ak sa riasy už nedajú ovládať a je to znovu oživenie dna, pretože je tam zvyčajne obrovské množstvo špiny.
Nový systém hnojenia mikroprvkami a Systém troch núl pre náročnejších podľa Jarden Sk.
Tento systém som robil pre hnojenie Tenso coctailom alebo Plantexom CSM +B, či iné hnojivá, ktoré používajú len EDTA chelát a je vhodný aj pre tvrdú a veľmi tvrdú vodu pri Ph 6,5-7. Urobil som aj pokus s Fe glukonátom na konci tejto čast. V akváriu mám Ph 6,8 počas svietenia. Celý systém je postavený na pridávaní mikroprvkov do vody tak, aby ste pred zapnutím svetiel nemali vo vode žiadne voľné železo. Keďže uvedené hnojivá používajú chelát EDTA a DTPA, ktoré sa v prostredí s Ph 6,3 a viac uvoľňujú už po niekoľkých hodinách a ešte aj modrým a UV spektrom svetiel, treba byť veľmi opatrný pri ich hnojení. Pridávať veľmi malé dávky večer po vypnutí svetiel tak, aby ste ráno pred ich zapnutím nenamerali testom JBL žiadne voľné železo. Týmto spôsobom rastliny a biofilmy počas noci absorbujú všetko hnojivo do seba a počas svietenia nezostane nič pre riasy vo vode. Ak si takto nastavíte vhodnú dávku pre svoje akvárium, nič sa nestane, ak zabudnete večer prihnojiť, rastliny majú zásobu vytvorenú aj na 5-10 dní. Ak uvidíte svetlé nové listy a spomalený rast, treba prihnojiť opatrne mikroprvky.Tento systém teda hnojí samostatne makro a mikroprvky do akvária, makroprvky ráno a mikroprvky večer po vypnutí svetiel. Hnojivá, ktoré sú zlúčené a obsahujú makro+mikro sú menej vhodné, pretože neviete aké cheláty železa a ostatných mikroprvkov obsahujú a tak neviete zaručiť, že sa po ich hnojení budú cheláty alebo volné železo nachádzať vo vode. Rovnako glukonát Fe nie je vhodný, pretože tvorí mnohé zlúčeniny a rýchlo uvoľnené Fe+ tvorí väzbu aj s DOC a teda sa musí zbytočne veľa pridávať, čo opäť môže podporovať BBA riasu a iné v akváriu. Aj Fe-EDTA pri rozpade môže tvoriť chelát Fe+DOC, záleží to aj od množstva rozpusteného org. uhlíku a uvoľneného voľného železa vo vode , takže ak hnojíte viac železa, malo by byť málo DOC vo vode alebo naopak. S chelátom Fe EDDHA – Stabilné do Ph 9, som pokus nerobil. Momentálne skúšam JBL Proflora Ferropol, ktorý používa chelát EDTA a potom prejdem na Sera flore 2 ferro, ktorá používa želatínované železo, čo bude určite z hľadiska stability chelátu zaujímavé.
Plantex CSM+B -obsahuje len chelát EDTA a trochu horčíku
Tenso coctail – obsahuje cheláty EDTA a DTPA , avšak obsahuje zbytočne veľa medi, čo môže byť s dlhodobého hľadiska pridávania problém. Obsahuje aj vápnik a dosť mangánu.
JBL Proflora Ferropol – obsahuje chelát EDTA avšak aj trochu draslíku a zanedbateľne horčíku.
Detaily k tomuto systému a môj pokus nájdete tu:
https://barrreport.com/threads/adding-microelements-to-the-aquarium-and-bba.17641/
Prečo takto hnojiť ? Odpoveď nájdete v mojej novej teórii – Teória otvárania a zatvárania biofilmov alebo: https://barrreport.com/threads/theory-of-opening-and-closing-of-biofilms-according-to-jarden-sk.17644/ a druhý dôvod je, že riasy rastú najlepšie ak im dáte železo, org.odpad a svetlo, no a ja som im to železo z vody počas svietenia zobral a mám vždy počas svietenia Fe 0mg/l….
Niečo o EDTA sa dočítate tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Ethylenediaminetetraacetic_acid V mnohých priemyselných čistiarňach odpadových vôd je možné pomocou mikroorganizmov dosiahnuť elimináciu EDTA približne na 80 %.Niekoľko bakteriálnych kmeňov izolovaných z čističiek odpadových vôd účinne degraduje EDTA. Najdôležitejším procesom eliminácie EDTA z povrchových vôd je priama fotolýza pri vlnových dĺžkach pod 400 nm.[35] V závislosti od svetelných podmienok sa polčasy fotolýzy železitej EDTA v povrchových vodách môžu pohybovať od 11,3 minúty až po viac ako 100 hodín.[36] Degradáciou FeEDTA, ale nie EDTA samotnej, vznikajú komplexy železa triacetát (ED3A), diacetát (EDDA) a monoacetát (EDMA) – 92 % EDDA a EDMA sa biodegraduje za 20 hodín, zatiaľ čo ED3A vykazuje výrazne vyššiu odolnosť.
Urobil som aj ďalšie pozorovnia s iným hnojivom, ktoré obsahovalo Fe glukonát a DTPA chelát a EDTA chelát neobsahovalo a výsledok bol veľmi zaujímavý, hnojil som týmto hnojivom aj nadmieru doporučovanú výrobcom a dvojnásobné dávky ako s EDTA chelátom a pred svietením som mal vždy Fe 0mg/l. Znamená to, že spotreba železa rastlinami a baktériami je vyššia ako pri pomalšie sa rozkladajúcom cheláte FeEDTA a DTPA je buď v hnojive podstatne menej, alebo sa rozkladá dlhšie a týždenné výmeny vody ho z vody odstránia čiastočne aj z biofilmov pri údržbe, takže musím konštatovať, že použitie Fe glukonátu je pre tento môj spôsob hnojenia výhodnejší ak chcete mať pre rastliny viac železa a teda náročnejšie rastliny, ktoré ho potrebujú.
Problém s rastom rastlín alebo ako osvetliť nádrž aj lacnejšie?
Pridám jednu moju čerstvú skúsenosť s osvetlením. Ak vám rastliny začnú stagnovať, začnú ich pokrývať riasy alebo sa nevyfarbujú ako predtým, ba dokonca žltnú alebo sa objavuje žilnatina na listoch, vôbec to nemusí byť problém živín alebo CO2. Popíšem svoj príbeh.
Keď som pracoval na mojom poslednom článku o Jardenových systémoch, musel som urobiť porovnávacie akvárium a založil som s iným substrátom a takmer identickými rastlinami nové a rozdiel bol obrovský v raste, pretože som predtým mal v akváriu čierny štrk 1-2mm a prešiel som na riečny 2-4mm no rastliny nechceli rásť, stalo sa to v období, keď mi na jednom z mojich 4 Led RGB reflektoroch začala blikať a zakrátko úplne prestala svietiť červená časť spektra, no to už rastliny zle rástli asi 2 týždne, o niečo neskôr odišlo zase zelené spektrum na ďalšom reflektore, no stále to svietilo a tak som tomu nevenoval až takú pozornosť, čo bola veľká chyba. Keď mi už v akváriu nerástla ani Hygrophila cor. “Minima” tak som vedel, že je to svetlo, pretože živín bolo dostatok a CO2 ako predtým keď všetko rástlo a jediné čo mohlo spôsobiť takúto katastrofu bolo svetlo, kúpil som nové všetky Led reflektory a opäť 4x50W Led, iba už nie sú možné nastavovať farby ale svietia na teplé biele svetlo 4000K a 6500K. Rastliny začali opäť ožívať a dostávať sa do formy, no potrvá to dlhšie, pretože už boli veľmi zničené, no rozdiel je evidentný.
Chcem touto cestou vás upozorniť, že vypaľovanie lediek neznačí len znižovanie svietivosti ale pravdepodobne aj spektrálnu zmenu svetla a pri tom všetko svieti takmer ako vždy. Ak ste zúfalí zo stavu vašich rastlín a robíte všetky opatrenia na zabránenie rastu rias a nedarí sa, ostáva vám jediné -vymeňte svetlo, najskôr je už staré a prišiel jeho čas. Určite by som išiel do WRGB aj keď so žiarivkami som mal lepšie výsledky. Pre tých, čo potrebujú silné a veľa, tak skúste môj systém, inšpiroval ma jeden slovenský akvarista na jednom fóre, ktorého akvaristické začiatky si veľmi dobre pamätám. Závesné reflektorové svietidlo domácej výroby, pozostáva z laniek zo stropu a hliníkovej vodováhy /alebo AL profilu/ na ktorý sa skrutkami prichytia úchyty vonkajšieho Led reflektoru, príp. viac a svorkami sa poprepájajú káble, potom už len zapojíte do elektronicky ovládaných zásuviek alebo zásuviek so spínacími hodinami a funguje to. Vodováha +držiaky svietidla ako aj hliníkový korpus sú uzemnené, iba pospájate káble podľa farieb. Svorky samozrejme nesmú prísť do styku s vodou-lepšie zveriť montáž odborníkovi. / Ak sa Led reflektory vypália, jednoducho vymeníte, pretože ak použijete príbuzné rozmery aj iného podobného reflektoru držiaky sú použiteľné aj na iné. Výhoda je hlavne v cene, pretože na veľké a dlhé high tech akváriá je problém zohnať lacné a funkčné svetlo. Predtým som mal Led reflektor pre vonkajšie svietenie jeden za 22€ a teraz stál podobný jeden 26€ a to je 50W, vydržali asi 1,5 roka a určite nesvietili tak dlho ako garantuje výrobca. Pri takomto RGB svetle som spravil aj moju nádrž Golgotha a môžete si ju pozrieť pod článkom o CO2. Momentálne mám 6500K reflektory za 17€ kus s výkonom 50W a 4000Lm.
Ako odkaliť a pritom neodkalovať dno?
Túto záľudnosť občas praktizujem, pretože moje posledné akvárium má ílový japonský substrát, dno manuálne do hĺbky neodkalujem. Pri problémoch s ruduchou /BBA/ na dne a na spodných listoch rastlín alebo kameňoch, vám určite pomôže tento prípravok na riasy. Ide o BKF prípravok na báze peroxidu vodíka a uhličitanu sodného /distribútora na Slovensku nájdete v odkazoch pod mojim článkom o BBA a Staghorne/.
Neodkalujem momentálne manuálne, ale pri uvedených problémoch som tento prípravok použil aj s rybami a krevetkami v akváriu.
Postup okrem toho v návode som vypracoval nasledovne:
Tesne pred veľkou výmenou 4/5 vody v akváriu prípravkom BKF /používam polievkovú lyžicu pre presnejšiu aplikáciu/ posypete povrch hladiny tak aby prúd zaniesol tento sypký prášok na dno najlepšie bez rastlín alebo vypnete filtráciu a sypete presne tam kde potrebujete a necháte pôsobiť kým neprestane dno vypúšťať bublinky. Je to obrovská masa bublín a odpadu, ktorý sa oxiduje aktívnym peroxidom a neporiadok bude najviac na hladine aj s penou a rastlinách, z rastlín ak ich zasiahnete je dobré prášok ihneď striasť aby nepopálil listy najmä jemných rastlín. Prípravok zmení -zvýši Ph vody a preto v nasledujúcom kroku po doznení bublania urobím veľkú výmenu 4/5 vody a upravím Ph v akváriu. Toto isté urobím po 3 dňoch opäť aj s velkou výmenou 4/5 vody.
Ak budete mať opäť problémy s riasou, tak opakujete, ale takto vydrží akvárium/dno/ dosť dlho čisté.Je to podobné ako keby ste preorali dno, tak niekedy to čo je pod, môže byť hore, tak radšej najprv vyskúšajte na malej ploche a pozor na kobercovky, môže vyplávať aj celý koberec ak ho nezaťažíte aj to sa mi stalo a musel som sadiť znova, ale dno bolo podstatne čistejšie a rýchlo zarástlo, hlavne oxidujú všetky problémové látky v dne a nevylučujem pôsobenie aj na baktérie v dne, nezabudnite však, že baktérie /biofilmy/ sú na všetkých povrchoch akvária. Nezabudnite vyčistiť aj filter alebo ho pred použitím BKF vypnite, aby nenabral nečistoty, ktoré sa bublinami uvoľnia.
21.2.2021 Jarden Sk
Užitočné odkazy:
http://maniakva.sweb.cz/chemie4.htm
https://www.golias.net/akvaristika/experimenty-management-co2.php
http://reefkeeping.com/issues/2005-03/rhf/index.php
