Ahoj, tento článok nadväzuje na môj pohľad riešenia Prachová riasa GDA, kde som začal meniť štruktúru filtrov použitých v mojom akváriu.
Otázka, či je vplyv filtr. médií podstatný na dekompozíciu a mineralizáciu, zostala nezodpovedaná pri pokuse Marcela Goliáša /Linna Fahrenkruga /na https://www.golias.net/akvaristika/experimenty-nitrifikace.php, z ktorého vyplynulo, že pre dostatočnú nitrifikáciu a odbúranie amoniaku/amónia stačí, aby kanistrový filter bežal naprázdno/v zabehnutom akváriu/ a bez problémov nitrifikačné baktérie za pár hodín zvládnu aj podstatne väčšie množstvá amoniaku ako sa môže bežne vyskytnúť v akváriu.
Rozhodol som sa nadviazať na tento článok/nepriamo ma k tomu doviedol pokus s prachovou riasou/, keďže je z uvedeného jasné, že proces nitrifikácie nebude až tak dôležitý pre akvaristu, aby sa ním nejak významne zaoberal, ako skôr iné rozkladné procesy dekompozície a mineralizácie a… Určite sú aj ďalšie procesy, ktoré sa podieľajú na rozklade org. znečistenia zodpovedného za rozvoj rias v akváriu napr. kvasenie a môžu to byť aj huby nielen baktérie, no tak ďaleko som sa ešte nedostal a pochybujem v mojich skromných podmienkach akvaristu bez špeciálnych prístrojov a meraní, že by sa mi to podarilo ďalej rozvíjať a teda aj tento pokus a samotný článok vychádza z mojich pozorovaní, pri uskutočňovaní zmien v prevádzke filtrov.
V článku o prachovej riase GDA som uviedol, že som začal meniť zloženie filtrov, aby som dokázal odfiltrovať čo najviac org. znečistenia a tak zmenil filtre skôr na mechanické a chemické a baktérie som nechal, aby pracovali viac v dne. Zistil som však, že pri prerybnení to nestačí a ukázalo sa, že prevádzka filtrov iba na filtračnej bielej vate JBL Symec a s použitím asi 200g akt. uhlia a asi 200ml Purigenu pri mojom 450l akváriu high-tech systému a asi 200 neóniek červených, velkého množstva krevetiek a slimákov, nie je možná a takáto filtrácia nestačí a teda ani činnosť dna/baktérií v ňom.
Z filtrov som vybral biomédium Pemza z dvoch košov oboch filtrov Eheim Profesionel 3 a 4 . Po asi 3 týždňoch sa stav prachovej riasy ešte zhoršil, začala sa objavovať ruducha na viacerých miestach a stagnácia niektorých rastlín/Staurgyne repens/ najmä tie v prúde, ktorý smeruje v mojom akváriu na predné sklo a z boku pod rampu výtoku. Je jasné, že organický odpad vo vode je tak drobný-jeho veľa a ani toto umelé rúno a Purigen s aktívnym uhlím v uvedenom množstve ho nedokáže z vody odfiltrovať a ten sa víril v akváriu a spôsoboval riasu GDA a ruduchu, no a ako bonus blokoval rast rastlín hlavne Staurogyne rep. a Rotala H´Ra. Odfiltroval sa iba čiastočne a keď som všetky vaty na konci týždňa preplachoval vodou boli podstatne menej znečistené, ako keď som ich rovnako čistil za prítomnosti biomédia vo filtroch/Pemza 2x na dne filtrov/. Asi vás to prekvapilo ako mňa..Priviedlo ma to k hypotéze:
Biomédia/substrát v akváriu, či sklo pod prúdom z filtra, dekorácia…/ pokryté bakteriálnym povlakom, dokážu účinne nalepiť na seba aj najmenšie mikro častice org. znečistenia z vody a keď sa odlepia nejaké časti tohoto biopovlaku od podkladu prípadne odpad obalený baktériami, sú potom vatou či iným jemným médiom odfiltrovateľné -pretože sa zväčšia a “lepia”.
Biomédiá mám na spodku filtra, až potom idú ostatné a tak prichádzajú do styku s vodou ako prvé ak nerátam predfilter na hrubšie nečistoty/. Z toho dôvodu je výhodné kombinovať biomédium vo filtri a vatu. Bez biomédia vo filtri sa nedostatočne odpad takto pojí s baktériami a preteká vatou bez toho, aby sa na nej vo väčšej miere zachytil. Po vložení biomédia napr. Pemza do filtra sa behom pár hodín či dní/v zabehnutom systéme/,vytvorí nový biofilm rozkladných baktérii a ten pojme/nalepí/ viac org. odpadu ako žiadne/zlé/ či staré médium už olepené rozkladajúcim sa odpadom/neviem to dokázať, ale môj pokus to významne naznačuje/. Predstavte si lepiacu dosku, na ktorú sa usádza pomaly prach, bude sa na ňu lepiť až kým ju nezasype tak, že prestane lepiť. Tak si myslím, že je to aj vo filtri s biomédiom a častejšou regeneráciou v Save /netvrdím že všetky média naraz/alebo poriadnym preplachom/tlakovým čističom, silným prúdom/ či výmenou, by sme mali vytvoriť nový účinnejší biofilm na zachytávanie org. znečistenia a odpadá tým kupovanie nových médii-je to nekonečné použitie! Táto moja teória úplne odporuje tomu, čo bolo doposiaľ uvádzané v súvislosti s čistením resp. nečistením biomédií a preplachu v starej akvavode. Biofilm sa obnovuje určite aj spontánne na starom médiu, ale je to zrejme pomalšie/zväčšuje sa aj objem nánosu/, ako vytvoriť nový biofilm na zregenerovanom a vyčistenom podklade nielen od baktérii, ale aj org. znečistenia /poviete že, low-techy však môžu prichádzať o zdroj už vytvorených živín z odpadu – avšak v dne ho bude určite dostatok, preto je nezmysel ho vyrábať aj vo filtri kvôli živinám, ale kvôli CO2 by to zmysel malo, avšak výtok z filtra by musel byť dole a nie tesne pod hladinou a dostatok O2 v akva-tzn. obrátené nasávanie filtra/skimmer/ a výtok dole – pre low-tech akváriá/.
Podobne sa však bude správať vo filtri aj jemný substrát z páleného inertného ílu, alebo na jemno podrvená láva, či jemný okrúhliakový štrk a dôležité je, aby voda dostatočne pretekala pomedzi takúto štruktúru- tá bola čo najjemnejšia a bola dostatočne okysličená. Na prúde záleží, ale či je rýchlosť až tak dôležitá neviem s určitosťou potvrdiť, ale skôr by som povedal, že je dôležité aby prúd obtekal všetky časti biomédia /nevznikali neokysličené -“hluché” miesta / a samozrejme bol dostatočný aj na dne akvária, aby privádzal nielen živiny, ale aj kyslík baktériám. Potom zachytené čiastočky vo vate sú rozložitelné a čistitelné aj preto sa zrejme mení štruktúra vaty po dlhšom pobyte vo filtri, kedy z hodvábnej a nadýchanej štruktúry prechádza do tvrdšieho stavu ovčieho rúna.
Podobne ako vata/ v prítomnosti biomédia/, však funguje ako lapač org. odpadu aj samotné biomédium a to tým, že lepí na seba org. znečistenie a to sa na konci týždňa odstráni silným prúdom vody prípadne vymení za nové médium či zregenerované, kedy sa spolu s org. odpadom odstráni aj biopovlak a nebude dochádzať k ďalšiemu rozkladu org. odpadu. Neviem ako by som výstižne nazval tento spôsob filtrácie, pretože ide o mechanickú filtráciu bez ďalšej biologickej aj keď tá určite prebieha, ale vzhľadom na časté čistenie či výmenu médii, neprebiehajú všetky procesy rozkladu vo filtri /nitrifikácia určite áno a v dne to bude fungovať všetko bez zmien/, avšak pomocou baktérii /biopovlaku na biomédiu vo filtri/ sa voda od org. odpadu vlastne filtruje. Nazvem to zatiaľ pracovne –Jardenova filtrácia – asi som vás pobavil, …no keď sa prestanete smiať, tak si to skúste…
Výhodou Jardenovej filtrácie je, že kúpite len filtr. vatu / používam oveľa lacnejší Vatelín/, lacnú malú Pemzu /štrk, lávu, keramzit…/ a meníte každý týždeň a starú regenerujete-to sa dá do nekonečna…Pre intenzívnu filtráciu, poriadne čistenie médií aj vaty každý 3-4 deň/pozri aj článok Jardenova filtrácia/ a pridanie ďalšieho mech. média. Ak by ste aj zabudli médium vymeniť, procesy rozkladu budú pokračovať, avšak zníži sa schopnosť lepiaceho povrchu viac viazať odpad. Výmena aj všetkých biomédii naraz nemá na akvárium výrazný vplyv-dno funguje a pracuje ďalej, to som už skúšal a biopovlak sa vytvorí za pár hodín-do 2 dní a keď meníte 1/2 vody za týždeň, nenarastie do 2 dní významne org. znečistenie tak, aby to výrazne pohlo systémom akva. Samozrejme, kto chce, môže si meniť médiá postupne, znižuje sa ale “lepivosť” zaneseného média.
Otázka pre všetkých: Prečo je v kanistrovom filtri- na jeho dne kopu mútneho odpadu pri vyberaní a čistení médii a nedostane sa cez biomédiá až po vatu kde sa odfiltruje? Pritom keď otvoríte filter voda je úplne číra. Média sú predsa hrubé a odpad by mal pretiecť až k najjemnejšiemu médiu a teda by celkom dole malo byť relatívne čisto a všetko zachytené vo vate, ak sú biomédiá od spodu a vata na vrchu filtra?
Moja odpoveď: Je zachytený na biomédiách a stenách filtra kde sú baktérie, akonáhle sa pohne košmi, všetko sa zamúti a vylejete na záver čistenia z filtra poriadny hnoj.
Prečo sa zanášajú hadice, veď sú úplne hladké? Odpoveď je rovnaká-lebo baktérie/bakteriálny povlak/ lepia.
Funkčnosť tejto filtrácie je ale zrejme tiež limitovaná množstvom org. odpadu, pretože bez aj výmeny vody tiež nestíha a pravdepodobným dôvodom je práve org. odpad blokujúci množenie baktérii a teda tvorbu povlaku na biomédiu no a kyslík samozrejme.
Ďalšou významnou vecou čo som si všimol je, že po osadení aj druhého filtra biomédiom/Pemza/jeho pridaním až na 3 koše, došlo cca po dvoch – troch dňoch k poklesu Ph zo 6,8 po výmene vody/čo je skoro vždy a snažím sa ho udržiavať bez Ph kontrolera/ na 6,4 pri svietení a predtým tieto hodnoty boli cca 6,8-6,7 a najpravdepodobnejším dôvodom je práve zvýšená činnosť baktérii a zväčšenie ich kolónii. Pridávanie CO2 som nemenil je nastavené dlhodobo! Ubral som až po poklese Ph spôsobeným baktériami-takže šetríme…
Velmi zaujímavé, bolo pozorovať, keď som do jedného koša filtra pod akt. uhlie dal plátno z bavlny v štyroch tenkých vrstvách, kvôli ešte jemnejšej filtrácii-to bol šok… Behom týždňa, kedy som na jeho konci čistil filter sa na povrchu 4-vrstvého plátna z vrchu aj odspodu objavil taký sliz /bakteriálny nános/ že som to ledva z toho umyl, no keď som prezrel dve vnútorné vrstvy ako to bolo poskladané, tak sa úplne rozpadali na drobné kusy ako by zo skladačky/takže som ho vyhodil a nahradil novým/.
Úplnou perličkou pokusu s biomédiami bolo, keď som po týždni preplachoval čerstvo vložené nové médium Pemza, do ktorého sa zatúlalo semienko slnečnice. Vôbec netuším ako sa tam dostalo a najprv som myslel, že je to nejaká šnúrka, no keď som to vybral, bol to zdravo vyvinutý vetviaci sa korienok cca 8 cm/za týždeň a náznaky nazelenalých lístkov vyrážajúcich zo starého obalu semena./bez akéhokoľvek svetla, iba na organickom odpade, živinách vo vode a baktériách-neuveriteľná sila prírody…/Minimálne je to dôkaz funkčnosti filtra a dostatku kyslíku v ňom. Čo tak použiť klíčiace semená na filtráciu bioodpadu v akváriu? Už prepínam asi moc vysoko, tak sa vrátim k pokusu…
Ďalším zaujímavým nápadom, ktorý som nerealizoval, by bolo odstraňovanie org. znečistenia jeden dvakrát týždenne-prečerpaním cez tlakový filter, ktoré sa používajú na filtráciu vína s použitím niekoľko mikrónových filtračných vložiek na víno /sú 6-12 a viac vložkové/. Možno sa k tomu niekedy odhodlám, alebo to niekto skúsi…Ak by sa to podarilo, výmena vody vo veľkých akváriách by bola otázna.
Na záver by som zhodnotil výsledok tak, že filtre nie sú dôležité pre činnosť akvária za predpokladu, že je v nich menšie- primerané množstvo rýb a veľa rastlín a zabezpečené dostatočné prúdenie a okysličovanie dna. Ak však akvárium prerybníte, tam je zrejme účinná väčšia biologická a sprievodne mechanická a chemická filtrácia podstatná. Asi si poviete, veď to nie je nič objavné, to sme vedeli, no to asi áno, ale väčšinou sa doposiaľ dávala filtrácia do súvislosti s nitrifikáciou a amoniakom, no tento pokus ako aj článok Marcela Goliaša /Linna Fahrenkruga/ predpokladá, že je to dôležité pre iné rozkladné procesy v akva, príp. mechanické čistenie pomocou baktérií /Jardenova filtrácia/.. Prítomnosť amoniaku/amónia alebo NO2 vo vode pri oboch prevádzkach filtrov, teda len s vatou a aj s biomédiami, som nenameral testom JBL ani v jednom z prípadov.
Čo sa týka biomédii a ich poréznosti, je podľa mňa irelevantné, či je médium porézne alebo len drsnejšie, či hladké, to už dokázal dávnejšie môj kamarát akvarista Rado Kudlík, kedy pod mikroskopom zistil, že póry médii /Pemza,Matrix,…/ sa zapchajú behom pár dní prevádzky vo filtri a z môjho pohľadu je dôležitá skôr frakcia, cez ktorú by mala voda dokonale pretekať a obmývať povrch pokrytý baktériami. Práve jemnejšia frakcia média zväčšuje plochu pre baktérie a upravuje rýchlosť prúdenia vody okolo media tzn.,že treba hľadať vhodnú štruktúru biomédia /môže to byť samozrejme aj molitan/ pre vhodné prúdenie a tú udržiavať pravidelným čistením- preplachom /bez problému aj prúdom vodovodnej vody/, pretože bakteriálny nános bude vo velmi krátkej dobe /niekoľko dní/ meniť rýchlosť prúdenia okolo média a s tým spojený prísun živín a kyslíku baktériám.
Treba ešte dodať, že ak je akva prerybnené príliš, nenašiel som zatiaľ účinný spôsob ako znížiť org. zaťaženie systému a nefunguje ani akva bez filtra alebo s filtrom aby sa netvorili riasy a intenzívnym výmenám vody sa nevyhnete. Obmedzenie svetla pre rozvoj rias môže byť účinné, ale či sa tým obmedzí aj množstvo org. odpadu je otázne a odpoveď už poznám, lebo som to skúsil a teda ubratie svetla nezníži výrazne aj množstvo org. znečistenia.
Zväčšovanie plochy a kolónií baktérii prináša so sebou aj negatívne veci a tým je väčšia spotreba živín, kyslíku, viac CO2 a teda aj znižovanie Ph a hlavne, málo kyslíku môže spôsobiť problémy rybám a spomaliť činnosť či množenie baktérii a môže zase stúpnuť organické znečistenie úhynom baktérii / O2 sa tak stáva limitný faktor činnosti a množenia aeróbnych baktérii/ a potom nemá pridávanie kolónií baktérií racionálny význam a skôr škodí systému ak nezabezpečíme aj viac O2 /dostatok fungujúcich rastlín a svetla/, preto by sme mali nastavovať filtráciu podľa zarybnenia a zarastenia akvária a to je ďalší svet nastavovania a udržiavania nastavenia /údržby/, okrem svetla a živín…
Je možné, že sa stretnete ako napr. v článku Akvárium č.49 Filtrace, dekompozice, nitrifikace s tvrdením, že citujem: “…biofiltrace běží přímo v akváriu (v substrátu) a na vlastnostech filtru zřejmě nezáleží.”, musím na základe môjho pokusu súhlasiť len sčasti a konštatovať, že filtrácia a jej zloženie príp. čistenie, môže mať vplyv zásadný a nedá sa vždy spoliehať len na činnosť baktérií v dne. Práve veľa org. odpadu v systéme akvária a aj príp. kyslíkový deficit /spôsobený aj napr. zbytočnými, či zanesenými filtr. médiami/, môže byť vážny faktor pre blokovanie / spomaľovanie činnosti nielen rastlín, ale práve niektorých baktérií a to aj v dne samozrejme, naznačujú to nielen moje pozorovania a teória zábehu, ale aj M. Langera /Maq/ v článku o zábehu akvária s mikrobiálnymi násadami Mičurin 1901. Myslím si, že dôležitosť pomeru medzi množstvom org. odpadu a baktériami /nie však hocijakými, ale len konkrétnych kmeňov pre tenktorý odpad/ a kyslíku v systéme je zásadná, či pri zábehu, alebo prevádzke akva. Ďalší dôkaz, že len dno bez filtra a dostatok kyslíku v akváriu, neznamená zákonite akvárium bez rias, je článok J.Ščobáka o kyslíku v časopise Akvárium č. 48/2020, kde meral dostatočné a aj vyššie množstvá kyslíku vo svojich presvetlených nádržiach a riasy sa v niektorých vyskytovali tiež. Takže musí byť ešte niečo iné, čo obmedzuje rozklad org. odpadu v akváriu ak teda predpokladáme, že riasy sa tvoria z odpadu. V mojom článku Osvetlenie som naznačil túto možnosť, avšak ide len o hypotézu… Dôvodom rozdielnych predpokladov v mojom pozorovaní a Maq, môže byť rozdiel podmienok zabehnutého, mierne prerybneného akvária a laboratórnych, bez rýb s rastlinami a umelo pridávaným zdrojom odpadu a……filtrácia.
30.4.2021 Jarden Sk
4 Komentáre