Pôvodne mal byť tento článok o Rhizocloniu hnedej vláknitej riase, ale potom keď som našiel príčinu a založil už po niekoľký raz ďalšie akva, výsledok je toto akvárium na obrázku – volá sa “Sedlo” a som sa rozhodol pre výstižnejší názov článku.
Pri probléme s Rhizocloniom a neskôr hnednutím rastlín a odumieraním ich koreňov, používal som rôzne filtračné média vrátanie aktívneho uhlia a rašeliny a nič nemalo vplyv na výskyt Rhizoclonia, hnojenie železom naviac ako som hnojil mi problém zhoršovalo a pridávaním svetla to bola úplná katastrofa, rastliny rástli zle, no najviac ma trápilo odhnívanie koreňov- stonky rástli trochu, ale korene nie, jedine Blyxa japonica rástla vo výživnom substráte, ale aj tá bola pokrytá všade, Rhizo bolo na dne rastlinách a aj kameňoch Seiryu, ktoré som vyhodil a čakal čo bude, nič sa nezmenilo, prestal som hnojiť aj železom, lebo v ďalšom substráte, ktorý som dal do akva počas prevádzky ho bolo dosť, aj po kúpe nových rastlín, tie zle korenili aj v novom substráte a opäť rastliny pokrylo Rhizo a chradli, nemohol som svietiť naplno, pritom kedysi som svietil dvojnásobným množstvom a na plný výkon a problém s riasami nebol takmer žiadny a rastliny rástli. Až keď som aplikoval veľké dávky peroxidu, tak som pochopil… Baktérie!
S najväčšou pravdepodobnosťou sa museli premnožiť baktérie, ktoré sú anaeróbne a pri nedostatku kyslíku v niektorých partiách akvária začalo Rhizoclonium rásť, začína to opatrne len napr. v kobercovke u mňa na Eleocharis, ale potom sa to rozbiehalo. Zo začiatku stačilo vyčesať zubnou kefkou, ale bolo viac a viac a cítil som problém.
Anaeróbne dno a baktérie v ňom produkujú plyny zvyčajne jedovaté ako sírovodík, metán alebo amoniak a tie sa oxidujú vo vrchnej vrstve dna a premieňajú na neškodné zložky. Spomenul som si, že kedysi som pri vyšších dávkach pridávaných hnojív hlavne síranových ako K2SO4 a MgSO4 mal drobný problém s Rhizom, stačilo odkaliť dno na napadnutom mieste a bolo všetko v poriadku, ale tentokrát som dával iba malé množstvo K2SO4 len na začiatku po výmene 90% vody akvária a iné sírany som nepridával. Lenže baktérie anaeróbne dokážu tvoriť sírovodík a teda aj sírany a ten pravdepodobne ak je vo väčšom množstve tvorený baktériami likviduje korene rastlín, rastlina reaguje odhnitím spodnej koreňovej časti a prijíma živiny len vrchnou časťou nad dnom. Rastliny chradli, no ryby žili a aj krevetky, ale rast ich populácie sa nezvyšoval, čo tiež znamenalo problém.
Pridávaním peroxidu vo veľkých dávkach som vytváral silnejšie oxické prostredie v akváriu a menil počas týždňa bakteriálnu flóru v akváriu a riasa začala odumierať, oxidáciou plynov a hlavne zvýšenie množstva oxidačných baktérií, lepší rozklad odpadu, pravdepodobne pomohlo v boji s touto riasou a samozrejme úbytok anaeróbnych baktérií.
Robil som pokusy so substrátom v akváriu. Ako prvé som použil vyhnojené dno so Substrátom pre vodné rastliny prekrytým čiernym farbeným štrkom zrnitosť 1-2mm. Výsledok po čase Rhizoclonium, potom som odsal všetko preč a na dno dal nový Aquabasis Plus od JBL a prekryl čiernym štrkom z čadiča /Bazalt/, Rhizo pokračovalo ďalej, v ďalšej fáze som odobral kamene Seiryu a na ich miesto dosypal zásobný substrát od Invital a ešte asi na 1/4 akva dal ďalší pokus s podkladovým substrátom značku si už nepamätám, ale tiež prekrytý jemným čadičom. Takže v akva boli 3 druhy substrátov a vrchný čadičový štrk, Invital som samozrejme nezasypal. Cieľom bolo zistiť, či za rovnakých ostatných podmienok budú rastliny vykazovať na rôznych miestach v akva rôzne výsledky rastu, pretože do vody som dával živiny podľa môjho systému hnojenia Metóda 3 núl. Asi si poviete, veď výrobcovia doporučujú nemiešať. Áno, je to tak, pokus nepriniesol očakávané výsledky a rastliny nerástli na ani jednom mieste podľa predstáv a mali staré listy hnedé, nekorenili dobre a prírastky boli slabé, svietil som len na 3/4 výkonu svetiel s T5 trubicami spolu 320W/450l. Pri pridaní svetla to bola katastrofa a obrovský nárast GDA riasy. Nasledoval ďalší pokus, kedy som všetko odsal preč a založil len s čistým pieskom tentokrát žulovým JBL Sansibar, ktorý neuvoľňuje významne železo, granit obsahuje len 2,35 hmotnostných percent oxidov železa. Čadič predtým som podrobil mojej skúške a bola to katastrofa obsahuje 5-14 hmotnostných percent oxidov železa a aj oxidy hliníku, podobne ako pri kameňoch Seiryu, uvoľňoval pri pôsobení silnejšej kyseliny železo. Tentokrát som vsadil na žulu s tmavým Sansibarom. Je to jemný žulový /Granit/ piesok 1-2mm a určite by bola zaujímavá aj trochu hrubšia frakcia v ponuke, no nebola a tak len jemný piesok. Nerobil som žiadnu dezinfekciu filtrov a príslušenstva, iba vyčistil trubky výtokov a nádrž, kúpil nové rastliny a použil pár preživších zo starého akva, pod korene som dal plastové 6cm vysoké rúry s priemerom 160mm – používajú sa pre kanalizáciu, pod hlavným koreňom sú tri, pod ďalšou časťou jedna, ktoré som prerezal niekoľkými drážkami /viď obrázok/, majú dôležitú funkciu pri prúdení aj pod koreňmi, korene neležia na piesku, ale len na týchto podložkách. Je to dôležité pre zamedzenie výskytu nadbytočného množstva nebezpečných plynov unikajúcich z anaeróbneho prostredia. V podstate som pod koreňmi vytvoril oxidačnú vrstvu, pre oxidáciu týchto plynov dna.
Takto som vytvoril dno, ktoré nebude mať takmer žiadne živiny, ktoré by sa uvoľňovali vplyvom kyselín dna, CO2, či pridávaných, takto mám presný prehľad o dávkovaní železa a mikroprvkov do akva. Toto je veľmi dôležité, pretože pri výživných substrátoch ide práve o uvoľňovanie živín a to nedokážeme regulovať a rovnako nedokážeme regulovať deje v dne v anaeróbnom prostredí. Pri organických substrátoch prichádzame aj o významný kyslík v dne a celom systéme, pretože baktérie v nich spotrebujú veľké množstvá a tu by som upozornil na zaujímavé výsledky pokusov, pozorovaní a závery kolegu Maq.
Významná činnosť aeróbnych baktérií spotrebúva veľké dávky kyslíku, to spomaľuje činnosť oxidačných a rozkladných baktérií a najmä vo vrchnej vrstve dna, ale aj ostatných biofilmov na povrchoch a nečistených filtroch. Citujem môjho akvaristického priateľa a kolegu Maq z jeho článkov dole: “Mikrobi určují právě obsah kyslíku a oxidu uhličitého, a tedy dokáží ovlivnit životní podmínky v akváriu mnohem výrazněji než lépe či hůře namíchané minerální složení vody. Kromě toho, mikrobi podstatně ovlivňují dostupnost mnohých živin pro rostliny. Znovu a znovu vídávám v různých komunitách obrázky hynoucích rostlin provázené diskusemi, který prvek tam chybí nebo přebývá. Mnohdy to není žádná živina, nýbrž kyslík, a takový stav úpravou hnojení nespravíme.”
Prišiel som v podstate na podobné závery ako Maq pri svojich pokusoch, to čo je pointa v oboch prípadoch je, že na dne skutočne veľmi záleží a hlavne čo a koľko živín uvoľňuje. Ja som pri svojom pokuse vybuchol aj s ílovým substrátom od JBL pravdepodobne obohateným o mikroprvky a FeCl3 ktoré ako práškovú formu Maq používa pri zakladaní svojich low-tech akvárií. Som presvedčený, že pôsobením CO2 sýteného do akva, sa takto uvoľňuje Fe viac a nevieme to ustrážiť, pri low-tech akváriách to nie je problém, pretože v zásaditej vode, je tento proces minimálny a jeho uvoľňovanie je závislé na schopnosti koreňov rastlín tvoriť katión H+ a bakteriálnych procesoch vo vode a dne a tie sú zrejme ovplyvňované aj železom a mikroprvkami. Nebránim sa použitiu len čistého ílu, bez pridaného železa a veľa mikroživín.
Použitie organických substrátov, je vždy lotéria, neviete čo všetko obsahujú a čo sa uvoľňuje a aj preto sa najmä u výživných, doporučujú veľké výmeny vody hlavne pri založení akvária. Organický substrát má stále nevýhodu v tom, že je náchylný na vysokú potrebu kyslíku, časté výskyty sinice /GBA/ u týchto substrátov, sú z môjho pohľadu práve týmto dôsledkom.
Moje akvárium “Sedlo” na obrázku po 2 týždňoch nevykazovalo žiadny problém, používal som malé dávky H2O2 ráno a večer, čistil filtračnú vatu vo filtroch 2x týždenne, menil asi 60% vody a hnojil podľa mojej Metódy 3 núl. Výsledok= žiadna riasa iba trochu rozsievok /vyššie SiO2 vo vstupnej vode/,ani na skle pri pohľade z boku na akva nebol zelený povlak, krevetky sa množili a rastliny sa dobre chytili bez významných strát, mali prírastky.
Tu však problém nekončí, ako som spomenul Rozsievky /Diatomus/ sú ďalší problém v akváriu a významný a popísal som ich samostatne v článku o riasach.
Vysoké kremičitany v hightech akváriu sú obrovský problém a popíšem, čo sa pravdepodobne v akva s rozsievkami deje. Vysoké množstvo kremičitanov sa viaže v biofilmoch na všetkých povrchoch vrátane filtrov a rastlín, keďže biofilm je filtrujúci živý systém, tie sa zhromažďujú na povrchoch biofilmov a tam vznikajú riasy Rozsievok /Diatomus/, to by nebol až taký problém ak by SiO2 neupchávali biofilmy.
Toto je pomerne revolučná moja teória, pretože rastliny ale i koraly v morských akva chradnú pod útokom vysokých kremičitanov a ich hromadení v biofilmoch, upchatý povlak na povrchu biofilmu tvorí bariéru nielen pre listy rastlín, ale aj samotný biofilm a tak je difúzia do biofilmunarušená podobne ako som písal v súvislosti so železom a ťažkými kovmi a začne stúpať organické znečistenie a nastupujú ďalšie riasy hlavne GDA na skle. Akonáhle listy rastlín zhnednú, už sa nedajú zachrániť a musia sa kvôli org. znečisteniu odstrihnúť. Upresním ešte pravdepodobný prebiehajúci dej a vo viacerých akváriách najmä pri zakladaní sú rozsievky rovnako sprievodným javom bez vysokých hodnôt kremičitanov a akvaristi uvádzajú vyššie NO2, ktoré stúpne a to by som povedal, že je ďalším dôvodom výskytu Diatomus. Biofilm pri
založení akvária ak má málo kyslíku, prejde na anaeróbne procesy a produkuje z rozkladaného NO3 denitrifikácia vznikajúce NO2 a rovnako to môže byť nedostatočná nitrifikácia a rozsievka zrejme túto formu dusíku využíva, no pre ryby je toxická.
V akváriách, kde je málo svetla sa tiež objavia a pridaním svetla zmiznú, to je stav, kedy rastliny pridaným svetlom zintenzívnia fotosyntézu a produkujú viac kyslíku a rozsievky miznú pridaným kyslíkom. Ak však kremičitan zapchá biofilm, ten nemá dostatok kyslíku ani už pridaným svetlom. Pri založení akvária kedy je málo O2, začnú anaeróbne deje a biofilm produkovať NO2, takže Diatomus sú znakom narušeného procesu v biofilme a prípadné kremičitany tiež príčinou zlého stavu. Čo sa deje v substráte? Substrát a jeho povrchové oxické prostredie prestáva fungovať a toxíny v dne sa neoxidujú dostatočne a dostávajú sa do vody a otravujú rastliny a ich korene a kolabuje dno, presne toto som dosiahol v mojich akváriách – odhnívali korene rastlín. V lowtech akváriu nemusí byť problém pri spomalených dejoch signifikantný, ale v hightech akváriu je každý problém okamžite viditeľný rýchlym nástupom rias.
Predstavte si jemný kremičitý prach ktorý dodávate neustále výmenami vody, ktorý vám upcháva filter, v našom prípade je prach SiO2-kremičitan a filter je biofilm a výsledok je katastrofa a kolaps filtračného systému. V takej situácii začnete meniť vodu a myslieť si, že org. znečistenie je chybou nedostatočnej výmeny vody, nie, dostávate sa do kolotoča udalostí. Na jednej strane meníte vodu na zníženie org. znečistenia a na druhej ešte viac zapchávate biofilmy, kolaps prichádza pomaly a vy neviete čo máte robiť, prestávajú vám fungovať všetky poučky a rady, stávate sa bezradnými…Toto sa dialo v mojom akváriu, keď nám vodárne začali neviem či pridávať alebo z Gabčíkova už prichádza taká voda, ale je to katastrofa a musel som prejsť na RO vodu, takže to je problém a zbytočné ďalšie výdavky. Kedysi som mal krásne akváriá s intenzívne vyfarbenými a rastúcimi rastlinami aj pri Gh 14,5 a Kh 11 a vodárne keďže parametre SiO2 nesledujú, lebo sú pre ľudí neškodné, mi všetko zničili a pravdepodobne nie len mne… Kremík je stabilný vo vode, ale môže tvoriť väzby najčastejšie s kyslíkom, takže pri kyslejšom prostredí a pôsobení rôznych kyselín, sa viaže. Podobne aj Fe mení svoje väzby vo vode, rovnako pôsobením kyselín a svetla, takže moju teóriu o upchávaní biofilmov kremičitanmi vidím ako reálnu, hlavne po výśledkoch, ktoré som dosiahol s vysokými SiO2 v akváriu. Rozsievky sú už len sprievodný znak nahromadených kremičitanov alebo uvoľňujúceho sa NO2 v biofilmoch. Samozrejme, že takto obmedzené biofilmy majú vplyv potom aj na samotné dno, difúziu plynov a priebeh procesov v dne a tam už potom zmena výživy nepomáha, presne ako sa vyjadril Maq. Nastávajú problémy a pribúdajú riasy, po rozsievkach Rhizoclonium, GDA riasa a pri vysokom hnojení železom aj BBA a ani sinica-GBA nie je výnimkou.
Keď vám poviem, že tento príbeh trval takmer 2 roky a stál ma množstvo financií, vymenil som drahé led svetlo na dĺžku 150cm akva, za nové žiarivkové aby som vylúčil svetelnú príčinu neúspechov, menil substráty a rastliny, obetoval som tomu, čo vám tu teraz píšem v pár riadkoch množstvo energie na to, aby ste pri zakladaní akvária, predišli zbytočným neskorším komplikáciám a dbali na kvalitu vstupnej vody.
V akváriu, kde sa sýti CO2 sú živiny v dne a najmä tie v substráte problém, štrk uvoľňujúci veľa železa je problém, dekorácia uvoľňujúca železo je problém, priveľa tabliet v dne so železom je problém, vysoké kremičitany sú problém a to všetko v hightech akváriu. . Strážte si v akváriu kremičitany-/kremík nie je esenciálny prvok pre drvivú väčšinu rastlín a biofilmy/, železo a org. odpad a nebudete mať s riasami žiadny problém.
Pri substrátoch so železom a prípadne aj vo vode, musí byť rastlín veľa a musia rásť intenzívne, inak budú riasy alebo cyanobaktéria produkujúca kyslík /BGA-sinica/. Upozorňujem ešte na dôležitú vec, pridávanie PO4 do akvária, by malo byť po kvapkách, pretože spotreba fosforu je veľmi nízka, na moje akvárium 450l aby som dosiahol nulu večer príp. ráno pred hnojením, potrebujem len 2ml roztoku KH2PO4 ráno a pritom KNO3 hnojím 45ml roztoku rovnako denne, aby som na konci svetelnej periódy resp. ráno dosiahol takmer nulu a nemám v akva zelenú prisadnutú riasu z nedostatku PO4, takto môžete vidieť približnú spotrebu živín v akváriu bez množstva rýb, železa a substrátu, ktorý ho významne obsahuje a ktorý neviaže PO4 do seba. Tu je dôkaz o tom, že akvárium má veľmi malú dennú spotrebu PO4 a keď vám mizne, tak najskôr do substrátu zvyčajne zo sušených ílov a rašeliny, alebo hnojíte veľa železa a to sa viaže s PO4 a je nedostupné pre rastliny. Ja v mojom systéme mám málo železa, ktoré sa môže uvoľňovať a jediné naviac v mojom akváriu je to, čo tam prihnojím a to je v mojom systéme podstatné, reguláciou železa v akváriu dokážeme ovplyvniť výskyt rias v high-tech akváriách. Na toto zistenie som prišiel po 2 rokoch skúšania a hľadania, až kým som nevylúčil všetky výživné, zásobné a tabletami vyhnojené dná, príp. nevhodné štrky uvoľňujúce železo pri sýtení CO2 a biologických procesoch.
Pridávanie H2O2 je pri zakladaní akva dôležité, vtedy rastliny nemajú plne funkčný metabolizmus a preto ani hnojenie na začiatku a silné svetlo nemá veľký význam, rastliny spotrebujú svoje zásoby živín a prípadná premena z emerznej na submerznú formu pri vysadení, trvá istú dobu, lenže baktérie potrebujú kyslík hneď, tie sa veľmi rýchlo množia a majú vysokú spotrebu a keď rastliny nedodávajú dostatočné množstvo kyslíku, org. uhlíku, aminokyselín a ďalších látok je pomoc peroxidu vodíka účinná. Toto je spoľahlivé riešenie aj pri stavoch po kalamite rias a opätovnom štartovaní rastlín.
Prajem všetkým akvaristom, Šťastný nový rok 2026.
27.12.2025 Jarden Sk
Doporučená a použitá literatúra:
https://e-akvarium.cz/mineralni-slozeni-akvarijni-vody/
https://e-akvarium.cz/mikroorganismy-a-redoxni-deje-v-sedimentech/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Granit
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bazalt
https://is.muni.cz/th/408732/prif_b/Matousek_Bc._Praca.pdf
https://moodle.uniag.sk/mod/book/view.php?id=14472&chapterid=5275
https://www.jamagates.com/geologie/kremicitany
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kremičitan
